Priblíženie priamych platieb priemeru Európskej únie či podporu špeciálnych rastlinných a živočíšnych komodít bude Slovensko požadovať v rámci pripravovanej európskej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 až 2027. Tá bude zavádzaná prostredníctvom strategického plánu, ktorý si pripravia národné štáty.
V Nitre sa vo štvrtok zišli zástupcovia poľnohospodárov, potravinárov, dodávateľov vstupov a rezortných organizácií, aby určili priority, ktoré má do svojho strategického plánu zapracovať Slovenská republika. Podľa slov ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (SNS) by mal byť dokument hotový 1. januára 2020. „Práce pokračujú, je hotová swot analýza, neskôr začnú fungovať pracovné skupiny, ktoré zadefinujú potreby slovenského poľnohospodárstva. Je medzi nimi aj požiadavka, aby sme sa v budúcom programovom období v priamych platbách čo najviac priblížili priemeru Európskej únie, pričom ambíciu Európskej komisie, aby Slovensku po roku 2027 bolo na úrovni 82 percent priemeru, považujeme za málo ambicióznu,“ uviedla Matečná.
Slovenská republika bude v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky požadovať viazané platby, ktorými by sa podporili špeciálne rastlinné a živočíšne komodity. Ďalšou požiadavkou bude dobrovoľné stropovanie. Slovensko chce mať podľa Matečnej dosah na mechanizmus, ktorým sa určuje maximálna výška priamej platby pre farmy, pričom tie, ktoré majú vyššie náklady, budú mať strop vyššie ako tie s nízkymi či minimálnymi nákladmi. „Slovensko, ale aj iné členské krajiny, majú historicky danú štruktúru fariem. Ak by bolo povinné stropovanie, postihlo by až 65 percent našich poľnohospodárskych podnikov a ešte väčšiu výmeru, to by bolo pre nás neprijateľné. Slovenská republika dokáže nastaviť parametre stropovania tak, aby peniaze, ktoré prišli do poľnohospodárstva, získali tí farmári, ktorí sú najviac produkční a produktívni,“ skonštatovala Matečná.
Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emila Macha je pre slovenské poľnohospodárstvo najdôležitejšie, že väčšina peňazí bola využitá vo výrobe. „Je nutné nastaviť opatrenia tak, aby sme boli motivovaní vyrábať, aby peniaze šli hlavne do živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby. To je pre nás zásadná vec,“ zdôraznil.
Podľa jeho slov bude výrazným znakom budúcej európskej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zameranie na životné prostredie a opatrenia na predchádzanie klimatickým zmenám. „Európske poľnohospodárstvo bude určite zelenšie a určite bude kladený dôraz na agroenvironmentálne opatrenia. Chceme mať zelenú krajinu, to je náš cieľ. Nástrojom je živočíšna výroba, ktorá má organickú hmotu, udržuje vodu v pôde, pôsobí proti erózii, a preto chceme väčšinu zdrojov smerovať práve na túto oblasť,“ uviedol Macho.
Posilnenie verejnoprospešných funkcií poľnohospodárstva bude dôležité aj podľa ministerky. „Práve to je ten segment, ktorý vie zmierniť klimatické zmeny. Európska komisia má ambíciu urobiť aj prvú ekologizačnú dotačnú schému. Čerpanie z tohto piliera bude zložité a ťažké. Ale je dôležité, aby si farmári sami uvedomili, že robia v krajine, že robia s naším prírodným bohatstvom, pôdou, lúkami, lesmi a vodou, teda s niečím, čo je potrebné zachovať pre budúce generácie,“ dodala Matečná.
(tasr)
