Hnitie plodov papriky spôsobujú viaceré škodlivé organizmy, medzi ktoré patrí napríklad huba pleseň sivá a baktériami spôsobená mokrá hniloba plodov papriky.
Pleseň sivá je polyfágna huba rozšírená po celom svete. Pri zemi alebo v miestach rozkonárovania výhonkov vznikajú najprv hnedasté škvrny pokryté sivým práškovitým povlakom. Napadnuté rastliny majú zaschnutý stržeň a stonka je prázdna. Výhonky (pri silnom výskyte aj celé rastliny) postupne vädnú. V daždivom období môže napadnúť aj plody, na ktorých sa objavujú vodnaté hnilobné škvrny a na nich silný povlak huby. Poškodené bývajú najmä plody so slnečnými úpalom a s príznakmi vrcholovej hniloby. Choroba sa môže objaviť aj počas prepravy, keď sú plody nedozreté alebo poranené. Na plodoch a v ich vnútri sa tvorí množstvo drobných čiernych a nepravidelných sklerócií veľkých 1 - 4 mm. Huba prezimuje týmito skleróciami a podhubím na zvyškoch rastlín, v skleníkoch aj v podobe výtrusov.
Na paprike možno taktiež pozorovať tzv. mokrú hnilobu plodov papriky. Je rozšírená vo všetkých oblastiach pestovania. Choroba môže postihnúť plody už pred dozrievaním. Na napadnutých miestach sa šupka prepadá, hnedne, plod sa skrúca, puká a v priebehu 3 - 10 dní sa premení na hnijúcu vodnatú masu s odporným zápachom. Pôvodcom sú pohyblivé baktérie v tvare tyčiniek s 2 - 5 riasami na póloch. Optimálna teplota pre ich rozvoj sa pohybuje v rozpätí 25 – 30 °C. Do plodov najčastejšie vnikajú cez poškodené a poranené miesta spôsobené zberom a prepravou.
Viac v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 31.
