Organické hnojivá, to nemusí byť len hnoj a hnojovica, ktoré sú odpadovými produktami chovu hospodárskych zvierat. Môžu sa k nim radiť i kaly z čistiarní odpadových vôd. Z oboch týchto zdrojov možno získať účinné organické hnojivá, ale treba zvládnuť niektoré možné komplikácie.
Hoci sa v posledných rokoch ozýva množstvo hlasov proti živočíšnej produkcii, tak sa možno trochu pozabudlo, že okrem potravín je i zdrojom organických hnojív, ktoré patria k tým udržateľným. Bez dusíka, fosforu a draslíka sa rastlinná produkcia nezaobíde, avšak tieto prvky bývajú rastlinám z veľkej miery dodávané priemyselnými hnojivami. A to nie je práve najlepší variant pre cestu k udržateľnosti, minimalizácii závislosti od fosílnych palív a ďalších neobnoviteľných zdrojov či obmedzení environmentálnej stopy. Avšak ani organické hnojivá nie sú celkom bezproblémové.
Efektívnejšie a bezpečnejšie
Zníženie objemu hnojovice, v ktorej je 90 % vody by prispelo k obmedzeniu plochy lagún, v ktorých sa napr. v USA skladuje, a ktoré bývajú zdrojom zápachu a plynov (napr. metánu) majúcich negatívny vplyv na stav atmosféry a zmenu klímy. Vedci ako príklad uviedli štát New York, kde chovy hovädzieho dobytka vyprodukujú v priemere 12,8 milión ton hnojovice. Také množstvo by poskytlo dostatok živín pre cca 17,4-tisíc hektárov kukurice. Lenže prepojenie medzi chovateľmi a pestovateľmi občas chýba, a tak aj keď priemerný americký pestovateľ kukurice hospodári na 81 ha, tak za priemyselné hnojivá utratí cca 28-tisíc dolárov ročne, zatiaľ čo ročné náklady na skladovanie hnojovice priemerného chovateľa s 550 dojnicami sú na úrovni 25-tisíc dolárov. Prepojením týchto segmentov by sa podľa doktorandky Leilah Krounbi dal vyriešiť prebytok živín z hnojovice i potreba hnojív. Lenže tieto dva segmenty často delia veľké vzdialenosti a preprava objemnej hnojovice by to nevyriešila práve najefektívnejšie.
Neskôr prišli s možným riešením vedci z Cornell University pracujúci pod vedením prof. Johannesa Lehmanna z College of Agriculture and Life Sciences, keď predstavili možnosť, ako efektívne premeniť „odpad“ na udržateľné hnojivo. Tou je rozklad organickej hmoty pri vysokej teplote (371 až 648 °C) a bez prístupu kyslíka, čo je proces známy ako pyrolýza, pri ktorom sa z pevnej frakcie hnojovice dobytka vytvorí tzv. biouhol, ktorý dokáže zadržať živiny z tekutej frakcie a vďaka tomu vznikne hnojivo, ktoré sa ľahšie skladuje, prepravuje i aplikuje. Okrem toho, biouhol neobsahuje žiadne patogény, rezíduá hormónov či antibiotík alebo ďalšie látky, ktoré by predstavovali riziko kontaminácie pôdy alebo vody.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 35.
