Hospodárske hnojivá sú ťažko nahraditeľným článkom kolobehu organickej hmoty a živín v poľnohospodárskej výrobe. Dopĺňajú jednostranné pôsobenie priemyselných hnojív a zvyšujú ich agrochemickú účinnosť. Umožňujú lepšie využitie živín z minerálnych hnojív aj z pôdnej zásoby. Sú zdrojom energie i uhlíka pre pôdne mikroorganizmy, podporujú biologickú činnosť pôdy.
Hospodárske hnojivá obsahujú okrem organických látok aj mikroorganizmy a biologicky aktívne látky. Sú to hnojivá objemové s vysokým obsahom vody a relatívne s menším obsahom živín. Účinok organických hnojív v porovnaní s priemyselnými hnojivami je však oveľa všestrannejší.
Hospodárske hnojivá zlepšujú vlhkostné a štruktúrne vlastnosti a úrodnosť pôd. Podporujú schopnosť pôdy lepšie udržať vodu a pomáhajú tak plodinám prekonávať obdobie sucha. Pozitívne ovplyvňujú tvorbu drobnohrudkovitej štruktúry pôdy. Zlepšujú pomer vzduchu a vody v pôde. Zvyšujú sorpčnú a pufrovaciu schopnosť pôdy. Organické hnojivá majú priaznivý vplyv aj na obsah prijateľného fosforu a môžu pôsobiť pozitívne na detoxikáciu cudzorodých prvkov nachádzajúcich sa v pôde Vplyv organických hnojív na vyššie uvedené parametre je tým významnejší, čím je nižšia úrodnosť pôdy.
Pôdna úrodnosť
Pôdnu úrodnosť bezprostredne podmieňuje obsah humusu. Ak sa vytvára rozkladom kombinácie rastlinných zvyškov a kvalitných hospodárskych hnojív, okrem uhlíkatej hmoty obsahuje aj základné živiny a mikroelementy. Nachádzajú sa v ňom aj rôzne biostimulačné látky podporujúce rast plodín. Humus podmieňuje aj fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy. Sú to predovšetkým štruktúra a vlhkosť pôdy, sorpčné vlastnosti, pH a tepelný režim. Na pôdach s dobrou zásobou humusu prevládajú humáty. Tieto spolu s vápnikom podporujú tvorbu vodeodolných drobnohrudkovitých pôdnych agregátov. Tie sú nosnou zložkou štruktúry pôd vplývajúcou na ich vodný a vzdušný režim. Štruktúrne pôdy sú odolnejšie aj voči erózii a majú lepší tepelný režim. Skoršie sa na jar prehrievajú a v letných horúčavách póry vyplnené vzduchom izolujú lepšie koreňový systém plodín od nadmerného tepla.
Okrem humátov a vápnika stabilitu pôdnych agregátov zvyšuje aj celý rad prírodných organických látok. Sú to hlavne celulóza, hemicelulóza, lignín, ktoré sa nachádzajú v rastlinných zvyškoch, a teda aj v podstielkovej slame, ktorá je v rôznom stupni rozkladu prítomná i v maštaľnom hnoji. Tvorba a akumulácia humusu je výsledkom synergického pôsobenia biologických, chemických a fyzikálnych procesov trvale prebiehajúcich v pôde. Poznanie obsahu jednotlivých zložiek humusu v pôde je dôležité pre optimalizáciu hnojenia minerálnymi hnojivami a stanovenie potreby a dávky vápenatých hmôt. Okrem vyrovnanej bilancie živín zabezpečíme stabilnú pôdnu štruktúru a požadované fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy.
Maštaľný hnoj
Maštaľný hnoj je zmes tuhých a kvapalných výkalov hospodárskych zvierat (výkaly a moč) s podstielkou (najčastejšie slama) a prípadne zvyškov krmiva po prekonaní rozkladných procesov rozličných stupňov. Slama premiešaná s výkalmi však ešte nie je kvalitným maštaľným hnojom. Stáva sa ním až po prekonaní špecifických rozkladných procesov.
Viac sa dočítate v príspevku Prof. Dr. Ing. RICHARDA POSPIŠILA - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 33.
