Táto hrdza sa pôvodne vyskytovala iba v Európe, najmä na borovici limbovej - limbe a v Ázii na borovici „sibírskej“, ktoré však nie sú vôbec na ňu citlivé a preto nespôsobuje na nich žiadne poškodenia.
V roku 1705 sa z ekonomických dôvodov začalo v Európe väčšie vysádzanie borovice hladkej - vejmutovky, ktorá je náchylná na uvedenú hrdzu. Toto bol začiatok jej rozširovania. Prvé väčšie epidémie nastali síce až v 60. rokoch 19. storočia, avšak odvtedy sa šírila stále na väčšie plochy vysadených borovíc. V roku 1909 sa z Nemecka dostali napadnuté vejmutovky späť do svojho prirodzeného areálu rozšírenia, teda do Severnej Ameriky. Odvtedy sa datuje rýchly a zhubný postup tejto choroby hlavne v severných štátoch USA a v priľahlých oblastiach Kanady na vejmutovke a ďalších druhoch borovíc, ktoré majú po päť ihlíc.
Slovenský názov choroby hrdza ríbezľová je odvodený zo skutočnosti, že táto choroba je dvojhostiteľská, čo znamená, že v lete žije na čiernych ríbezliach a v zime na boroviciach. Výnimočne sa vyskytuje aj na červených ríbezliach, meruzalke a egreši.
Na ríbezliach napáda huba iba listy, na rube ktorých sa v júni objavujú drobné pomarančové kôpky letných výtrusov. Na líci bývajú v mieste kôpok bledozelené alebo žltkasté škvrny. Koncom leta sa v mieste kôpok tvoria niekoľko mm dlhé hrdzavé chĺpky, ktoré pri silnejšom napadnutí tvoria hustý žltohnedý huňatý povlak. V chĺpkoch sú zimné výtrusy. Silne postihnuté listy môžu opadávať, pričom niekedy už koncom augusta bývajú kry úplne holé. Následkom je potom horšie vyzrievanie výhonkov a možnosť poškodenia zimnými mrazmi.
Zimné výtrusy infikujú druhého hostiteľa, ktorým je borovica hladká - vejmutovka alebo iné príbuzné druhy borovíc. Na nich napáda kôru konárov a kmienikov a spôsobuje na nich rakovinové rany. Podľa intenzity napadnutia môže nastať uschnutie či odumretie konárov aj vrcholčekov stromov. Podhubie hrdze žije v dreve aj viac rokov a každý rok na jar vytvára bledožlté až 10 mm veľké mechúriky spór. Tieto sa vetrom šíria do širokého okolia, kde spôsobujú nákazu čiernych ríbezlí. Výskyty hrdze podporujú časté zrážky v čase jarných infekcií z borovíc a tiež v priebehu letného šírenia v júni až júli.
Hospodárska škodlivosť tejto hrdze je však minimálna. Na jej obmedzenie je vhodné v okolí pestovania ríbezlí dôsledne odstraňovať napadnuté konáre vejmutoviek, najlepšie na jar ešte pred vyprášením mechúrikov so spórami (na prelome marca a apríla). Tiež je dobré odrezávať výhonky so silne napadnutými listami. Na chemickú ochranu je povolený prípravok Zato 50 WG. Ošetruje sa od fázy viditeľných prvých listov až do začiatku dozrievania maximálne 1 až 3 razy za sezónu.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
