Tak málo popisované javy dnešnej včelárskej praxe, skrývajúce sa v našich úľoch, produkujú značné škody v zdravotnom stave včelstiev a vo výnosoch produktov. Ročne si berú daň vo forme tisícok uhynutých včelstiev. Či už koncom leta, jesene alebo počas zimy.
Príčiny týchto úhynov sa pripisujú zjednodušeným diagnózam, známych za ostatných 40 rokov (varroáza, nozematóza, otrava agrochémiou, rabovka zo susedných včelníc či tuhá zima), hoci vyvolávajúce činitele sú celkom iné. Aktuálne k tomu pribudol sršeň ázijský, ale i 55 dní tropického sucha a horúčav v roku 2024 s možným pokračovaním v budúcich rokoch, čo nemôže zostať bez odozvy či následkov na zdravotnom stave, počtoch oslabených alebo uhynutých včelstiev.
Sofistikované klbko prvkov patogenity, s možnosťami viacnásobného heterogénneho efektu jeho obsahu, ktoré sa racionálne nedá rozmotať. Čosi môže pomôcť intuícia zo skúseností. Časovo sa nástup vyvolávajúcich činiteľov hľadá obvykle niekoľko dní, týždňov dozadu, pritom ich korene vznikli niekoľko mesiacov, rokov dozadu. Pri vzniku tohto stavu ešte viac mýli predstava, že sa z toho za niekoľko dní týždňov dostaneme, včelstvá ozdravíme. Už len zaregistrovanie nástupu negatív je veľkým prínosom, úspechom pre budúcnosť. Je to však pre včelára nepríjemné, lebo doteraz to išlo viac-menej hladko. Musí začať premýšľať, hľadať riešenie. A to najviac podstatné - príjmy z budúceho predaja medu, vylepšenie rodinného rozpočtu sú ohrozené. Včelstvá sa dostávajú do vzduchoprázdna, v ďalšom sa to môže zhoršovať, môžu padnúť. Ako však liečiť niečo, čo nepoznáme? Nevieme identifikovať skutočné príčiny toho, čo v plodisku vidíme. Obvykle registrujeme stavy, keď je to tam od prírody v poriadku.
Je mor a hniloba to najhoršie?
Prepukne klinika moru, hniloby len tak, z večera na ráno, alebo mu predchádza scenár rastu infekčného tlaku a stagnácie z celkom iných príčin ako samotné premnoženie spór týchto zákerných chorôb? A klinika moru je poslednou „vrstvou maľovky obrazu“ plodiska v kolapse.
Posledná maľovka, ktorá klame. Klame prvým subjektívnym dojmom, ale pod touto vrstvou je niekoľko iných vrstiev, ktoré to celé vyvolali. Pri hlbšom zamyslení prichádzame na to, čo všetko si včelstvá musia vedieť vyriešiť samé, aby ich život mal pokračovanie. Stovky prednášajúcich odborníkov vo včelárstve si melie to staré o rojení, odložencoch, varroáze, hnilobe a more či o plemenných matkách... Všetko triviálne jednoduché z panoptika nášho včelárstva, no sofistikovaným hrozbám ako nárast miery infekčného tlaku a jeho vonkajším prejavom, kde sa to celé začína, či znakom pokročilej stagnácie ako začiatku konca života včelstva, nie. Pritom tento tmavý tieň v našich úľoch si pýta v posledných rokoch stále rastúci počet obetí. Ďalšie stovky spolupracovníkov s veterinárnou službou pozerajúcich i dvakrát ročne do úľov, na rámiky s plodom, občas už príliš riedkym - hovoria skôr a slabej matke, poprípade klasifikujú mor a robia zápalkový test.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 6.
