Sušenie zrnín patrí v prípade ich zvýšenej vlhkosti k najdôležitejším činnostiam pozberového spracovania. Pohľad na sušenie sa postupne mení. Sušiarne boli nevyhnutné pri rozširovaní pestovania zrnín do humídnych oblastí a do vyšších polôh, boli súčasťou úsilia o dosiahnutie vyššej produkcie zrnín. V súčasnosti sa sušenie považuje za súčasť výrobného postupu najmä pri kukurici na zrno, slnečnici na zrno, repky a pri ďalších olejninách; sušenie je zásadné poistné opatrenie pre prípad zberu za nepriaznivých vlhkostných podmienok a v neposlednej miere sušenie umožňuje dosiahnutie najvyšších kvalitatívnych parametrov. Zmeny nastali v technickom riešení sušiarní a príslušenstva, v cenách týchto zariadení a taktiež v cenách energií. V ponuke sú sušiarne rôznych konštrukcií, technológii sušenia a rôznych výkonností, umožňujú presnú reguláciu a nastavenie požadovaných režimov sušenia už i diaľkovo s využitím internetu. Zdroje tepla na ohrev sušiaceho prostredia sa konštruujú aj pre obnoviteľné a netradičné palivá. Tieto zmeny sa odrazili i v ekonomike prevádzky týchto zariadení.
Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že zrniny sa zberajú v období po dosiahnutí zrelosti, kedy vo vlhkom období môžu hodnoty vlhkosti u pšenice dosiahnuť cez 20 %, u kukurice podstatne viac (i cez 35 %). Sušením sa zníži vlhkosť na 14÷15 % a usušený produkt sa ochladí. Týmto spôsobom sa zrno uvedie do tzv. anabiózneho stavu, je obmedzená činnosť mikroorganizmov a šírenie chorôb i živočíšnych škodcov obilia. Cieľom tohto príspevku je predstaviť stručný prehľad inovácií v riešení konštrukcie a vybavení sušiarní zrnín.
Viac v RN č. 34
doc. Ing. Ivan Vitázek, CSc.
SPU v Nitre
