Na Slovensku sa borievka rozšírila spontánne na pastvinách a lúkach odlesnených počas valašskej kolonizácie. Väčšie rozšírenie dosiahla hlavne vďaka odlesňovaniu človekom. Odborníci uvádzajú, že ešte v polovici minulého storočia bola borievka obyčajná u nás hojne rozšírená ako neoddeliteľná súčasť našich trvalých trávnych porastov.
Z dôvodu nevyužívania trávnych porastov dochádza k zarastaniu a pustnutiu krajiny. Príčinou je devastácia lesných porastov, nekosenie a nepasenie lúk a pasienkov, pričom klesajú výmery ekosystémov, kde sa vyskytujú porasty borievky obyčajnej. K jej úbytku významne prispelo aj tzv. čistenie pasienkov a lúk od náletových drevín.
Doterajšie zistenia z mapovania lokalít hromadného výskytu borievok potvrdzujú predpoklad, že vitálne porasty borievok vhodné pre produkciu plodov je možné najefektívnejšie obhospodarovať ako agrolesnícke systémy v kombinácii s pasením hospodárskych zvierat. Bez zámerného manažmentu hrozí v blízkej budúcnosti väčšine produkčných borievkových porastov zánik prostredníctvom prirodzenej sukcesie týchto plôch ďalšími drevinami. Výnimkou sú porasty borievok na extrémnych stanovištiach, ktoré neumožňujú sukcesiu ostatných drevín.
Borievka obyčajná (Juniperus communis L.) je málo konkurenčný ihličnatý vždyzelený ker s tvrdými, pichľavými, zelenomodrými ihlicami v trojpočetných praslenoch. Vyskytuje sa tam, kde je dostatok svetla, nie je náročná na pôdu a vlahu. Je to dvojdomá rastlina, ktorá produkuje plody len na samičích jedincoch raz za dva až tri roky. Na jednom kríku sa môžu vyskytnúť menšie zelené bobuľky a dozrievajúce väčšie modré bobuľky s voskovým nádychom.
Celý príspevok Ing. Vladimíry Vargovej, PhD. z NPPC - Výskumného ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica - nájdete v odbornom týždenníku č. 47.
