Bzdocha Halyomorpha halys je všeobecne známa aj pod názvom bzdocha mramorovaná. Ide o cicavý hmyzí druh škodlivého organizmu, ktorý patrí do radu polokrídlovce (Hemiptera) a čeľade Pentatomidae. Táto invazívna bzdocha má pôvod vo východnej Ázii. Zavlečená bola aj na územie Európy a jej výskyt je zaznamenaný v súčasnosti aj na území Slovenska.
Halyomorpha halys dokáže žiť na vyše 100 druhoch hostiteľských rastlín. V ranom období vývoja uprednostňuje ako hostiteľské rastliny - listnaté stromy a kríky a jej výskyt býva pozorovaný najmä v blízkosti lesných porastov. Aj nenápadné populácie v ovocných stromoch môžu spôsobiť významné straty úrody až do výšky 25 %. Pokladá sa za vysoko polyfágny škodlivý organizmus, ktorý sa vyznačuje širokým spektrom hostiteľských rastlín, kde nájdeme ovocné rastliny (malina, čučoriedka, hruška, broskyňa, mandľa, slivka, višňa, čerešňa, marhuľa, moruša biela, jabloň, orech, lieska, figovník, ale aj vinič), poľné plodiny (kukurica, baklažán, rajčiak, fazuľa, chmeľ, slnečnica, sója, paprika, tekvica, uhorka), lesné, parkové a okrasné rastliny (lipa malolistá, agát biely, ruža, ricín, dub, platan západný, jaseň, buk lesný, hrab, breza, javor, pajaseň, budleja, cezmíra, ibištek). Väčšina zeleninových hostiteľských rastlín býva napadnutá od konca júla do septembra. Pri sóji zamoruje hlavne okraje polí ideálne hraničiace s kukuričnými poľami a lesom.
Cicanie rastlinných štiav je ich hlavnou potravou. Dospelé jedince sa obyčajne živia plodmi, zatiaľ čo nymfy (larvy) sa živia na listoch, stonkách aj plodoch. Najvýznamnejšie škody na hostiteľských rastlinách vznikajú v dôsledku kŕmenia na jadrovom (jabloň a hruška) a kôstkovom ovocí (višňa, čerešňa) a semien vo vnútri strukovín (fazuľa a sója). Pri kŕmení listami bzdocha vytvára malé lézie (priemer asi 3 mm), ktoré sa potom môžu stať nekrotickými a splynúť. Okrem samotného poškodenia rastlín môže bzdocha vykazovať aj nepríjemný charakteristický štipľavý zápach pre ľudí, ktorý môže spôsobiť alergické reakcie.
Dospelé jedince bzdochy sú dlhé 12 - 17 mm, hnedého alebo sivastého sfarbenia a ich telo je škvrnité. Počas leta dospelá samička kladie 50 - 400 vajíčok v skupinách po 20 - 30 na spodnú stranu listov hostiteľských rastlín. Dospelé jedince vykazujú pohlavne špecifický veľkostný dimorfizmus. Vďaka väčšej a silnejšej stavbe tela a najmä krídlam sú samičky vhodnejším pohlavím pre migračný let a rýchle šírenie populácie do nových oblastí. Bzdocha mramorovaná má 5 larválnych štádií (nýmf), až kým sa vyvinie dospelý jedinec. V Európe trvá vývoj generácie 2 až 4 a pol mesiaca. Pokladá sa za výborne lietajúceho a vysoko mobilného škodcu, ktorý sa počas vegetačného obdobia môže presúvať z hostiteľa na hostiteľa (zo skoro dozrievajúceho ovocia na neskoro dozrievajúce plody ovocia). Na dlhé vzdialenosti sa škodca môže šíriť obchodom s hostiteľskými rastlinami, ale aj prepravou tovaru alebo prichytená na vozidlách. Aktivita dospelých jedincov prebieha aj v noci, keď hľadajú partnerov alebo zdroje potravy. Takéto hostiteľské rastliny sú dôležité pre rozvoj, ako aj pre podporu populácií, najmä počas počiatočného šírenia do regiónu.
V našich podmienkach má bzdocha jednu generáciu za rok. Koncom jesene sa dospelé jedince začínajú pomaly zhromažďovať v budovách a domoch (na stenách, rámoch okien) a hľadať miesta, kde by prečkali zimu. Vyhľadávajú miesta, ktoré sú dobre skryté, tesné a suché. Prezimujúce jedince boli nájdené aj v suchých štrbinách stromov s hrubou kôrou, najmä v duboch a agátoch. Bzdocha reaguje na skrátenie dĺžky dňa na jeseň prechodom do diapauzy, a teda zimu prežívajú iba pohlavne nezrelé dospelé jedince. Postupne potom vylietajú zo zimovísk od marca alebo apríla. Prezimujúce samičky nezačínajú klásť vajíčka ihneď po vyletení zo zimoviska, ale potrebujú nejaký čas na dokončenie diapauzy a začiatok reprodukcie. Maximálne obdobie na kladenie vajíčok býva začiatkom júla. Biológia je silne ovplyvnená klimatickými zmenami. Globálne otepľovanie podporuje jej šírenie. Nárast teploty urýchľuje vývoj ďalších generácií, čo by mohlo prispieť k ďalšiemu šíreniu a zvýšiť škodlivosť tohto druhu. Vplyv prirodzených nepriateľov na populácie tejto bzdochy v Európe nie je známy.
V rámci chemickej ochrany sú povolené nasledujúce prípravky na ochranu rastlín určené pre profesionálneho použivateľa:
Pre neprofesionálneho používateľa, vhodné pre záhradkárov v malospotrebiteľskom balení (MB) sú autorizované/povolené nasledujúce prípravky na ochranu rastlín:
Pre správne použitie všetkých prípravkov uvedených vyššie sa treba riadiť pokynmi, ktoré sú uvedené na etikete každého autorizovaného prípravku na ochranu rastlín.
Ing. MAROŠ LUČAJ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
