V krajinách strednej a južnej Európy, Malej Ázie, severnej Afriky, Iránu a Iraku sa vyskytuje psota broskyňová (Anarsia lineatella), ktorá bola neskôr zavlečená aj do Severnej Ameriky. Hostiteľmi tohto škodcu sú broskyne, marhule, slivky a tiež mišpuľa obyčajná.
Výnimočne môže byť škodca spozorovaný aj na jabloni domácej či na iných ovocných druhoch. Zo skúseností záhradkárov však vyplýva, že škodca spôsobuje najväčšie škody na broskyni obyčajnej a marhuli obyčajnej.
Dospelce dorastajú do dĺžky 8 mm, majú bielu hlavu, ich hruď je biela až sivá a bruško bledosivé. Celkové rozpätie krídel je do 14 mm, pričom pre predné krídla je typické hnedosivé sfarbenie a čierne pozdĺžne pásy. Pre zadné krídla je typické sivohnedé sfarbenie. Vajíčka škodcu postupne menia farbu, z bielych sa neskôr stávajú oranžovožlté až červenožlté. Larva má čiernu hlavu a čokoládovohnedé, niekedy až červenkasté telo. Štítok predohrude, rovnako ako nohy sú čierne. Kukla škodcu je uložená v riedkom zámotku.
Prezimujú mladé larvy, ktoré sa nachádzajú v dutinkách pazúch vetvičiek. Larvy sa na jar vyžierajú do mladých výhonkov, v ktorých požierajú dreň. Takto napadnutý výhonok väčšinou vädne a následne odumiera. Po jeho zvädnutí larva migruje do ďalšieho výhonku. V priebehu svojho života tak môže poškodiť 4 - 5 výhonkov. Ku kukleniu dochádza zvyčajne koncom apríla v úkrytoch na hostiteľských rastlinách. Dospelce sa liahnu v máji. Samičky kladú vajíčka na mladé výhonky, listy a plody. Larvy novej generácie sa živia dreňou letorastov, prípadne plodmi, v ktorých sa kŕmia dužinou. Vstupné otvory po vniknutí lariev nemusia byť vždy viditeľné, pretože larvy často vstupujú do plodu v blízkosti stopky. V poškodených stonkách, prípadne na kôre alebo medzi listami dochádza ku kukleniu, zvyčajne v júli a auguste. Druhá generácia dospelcov sa tak objavuje v auguste až septembri. Opäť dochádza ku kladeniu vajíčok, z ktorých sa už liahnu larvy, ktoré prezimujú v dutinke kôry.
V prípade premnoženia psoty broskyňovej môžu larvy spôsobiť veľké škody na mladých výhonkoch, ale aj na plodoch. Napadnuté výhonky psotou broskyňovou odporúčame zostrihnúť a následne zničiť. To isté platí aj pre napadnuté plody. V prírode má škodca aj svojich prirodzených nepriateľov – sú nimi dravé druhy strapiek a tiež niekoľko druhov parazitoidov.
Ak chcete na reguláciu výskytu škodcu využiť chemické prípravky, odporúčame ochranu vykonávať na jar. Aj počas leta môžete vykonať prípadnú ochranu proti druhej generácii tohto škodcu. V podmienkach Slovenska je priamo proti psote brockyňovej autorizovaný biologický prípravok Lepinox PLUS (účinná látka Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki) dostupný aj v malospotrebiteľskom balení (MB). Maximálny počet aplikácií tohto prípravku za vegetačné obdobie je trikrát. Prípravok aplikujte v čase liahnutia z vajíčok, prípadne v skorých vývojových štádiách lariev (v štádiu I. a II. instaru).
Podmienkou dobrej účinnosti je intenzívny žer húseníc a vysoké pokrytie listovej plochy postrekovou kvapalinou, vrátane spodnej strany listov. Po príjme prípravku v odporúčanej dávke larvy zastavia žer a úhyn nastáva po niekoľkých dňoch. V prípade potreby aplikáciu opakujte v rozmedzí 7 - 10 dní. Okrem uvedeného prípravku možno v čase výskytu dospelcov použiť prípravky Decis EW 50, Decis Protech (aj MB), Delta EW 50 a Dinastia s účinnou látkou deltamethrin, autorizované proti žravým a cicavým škodcom všeobecne.
Ing. IVANA BUGRIOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín