Jedným z problémov pri analýze nákladov na strojové zariadenia je to, že sa v priebehu času menia. U novo zakúpeného stroja predstavujú významnú položku predovšetkým náklady na odpisy, ktoré sú v prvých rokoch vysoké, najmä ak sa stroj zakúpil ako nový (z vlastných, alebo zapožičaných prostriedkov), ale v priebehu času sa táto nákladová položka „vytratí“. Rovnako je to tak aj z „úrokovými“ nákladmi, ktoré sú spočiatku vysoké, ale postupne sa „vytrácajú“. Tu je dôležité najmä to, či sa „úrokové“ náklady počítajú z potreby splácania úveru, alebo ako tzv. náklady nevyužitých príležitostí založené na ujdenom príjme vo forme úročenia prostriedkov na účte v banke.
Na druhej strane, náklady na opravy ako nákladová položka môžu byť na začiatku prevádzky stroja veľmi nízke, dokonca žiadne, keď je stroj ešte v záruke, ale nakoniec sa predsa len zvyšujú v dôsledku opotrebovávania jednotlivých častí stroja a stúpajúcich nárokov na jeho údržbu. Pokiaľ ide o náklady na palivová a mazadlá, väčšinou sa v čase prevádzky stroja príliš nemenia, aj keď môže starší motor nakoniec stratiť určitý stupeň účinnosti pri využívaní paliva s dopadom na rast jeho spotreby.
Práve na základe vývoja nákladov súvisiacich na jednej strane so znižovaním hodnoty stroja prostredníctvom nákladov na odpisy (amortizáciu) a na druhej strane vývoja (rastu) nákladov na udržiavanie stroja v prevádzkyschopnom stave sú založené metódy výpočtu vhodného termínu vyradenia stroja z prevádzky a jeho nahradenia strojom novým. Skúsme si túto „teóriu“ bližšie vysvetliť.
Viac v RN č. 40
doc. Ing. JOZEF ĎUĎÁK, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra