Eurokomisárka Connie Hedegaard a slovenskí ministri hľadali spoločnú reč v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Tieto politiky treba nastaviť tak, aby neboli prekážkou hospodárskeho rastu.
„Žiaľ, klimatická zmena sa sama nevyriešila, kým my sme boli v Európe zaneprázdnení ekonomickou krízou,“ zdôraznila eurokomisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard.
Hlavnou témou jej návštevy Bratislavy bol rámec pre klímu a energetiku do roku 2030, o ktorom rokovala so slovenskými ministrami hospodárstva a životného prostredia a zúčastnila sa tiež diskusie so zástupcami biznisu, ktorú zorganizovalo Zastúpenie EK na Slovenku a Americká obchodná komora.
Európska komisia zverejnila svoju predstavu 22. januára. Connie Hedegaard poukázala na to, že investori už teraz plánujú svoje kroky na obdobie po roku 2020, a preto vyžadujú predvídateľnosť a istotu v smerovaní dlhodobých európskych politík. Rozpočty členských štátov sú tiež zaťažené vysokými účtami za dovoz energie z oblastí mimo EÚ.
„Už teraz dovážame takmer 60% energie ktorú potrebujeme. V roku 2030 to bude asi 80%, ak súčasné politiky nezmeníme,“ uviedla C. Hedegaard na tlačovej konferencii, pričom poukázala na to, že závislosť Slovenska na dovoze fosílnych palív je nadpriemerná.
„Sú to peniaze, ktoré posielame mimo Európu do iných režimov. Existuje veľa dobrých dôvodov, prečo má ekonomický zmysel investovať viac z týchto peňazí v samotnej Európe,“ dodala.
Na základe analýz, ktoré si EK nechala vypracovať, sa ako nákladovo najefektívnejší míľnik na ceste k nízkouhlíkovému hospodárstvu do roku 2050 ukázal cieľ pre zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40%. Okrem toho EK predložila návrh záväzného cieľa pre podiel obnoviteľných zdrojov energie vo výške najmenej 27%. Na jeseň 2014 tiež predstaví ďalší postup v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti.
„Veríme, že ak budeme mať v Európe inteligentné klimatické a energetické politiky, nebolo by to prekážkou rastu,“ podčiarkla C. Hedegaard. „Môže to prispieť k rastu, môže to prispieť ku konkurencieschopnosti Európy, môže to znížiť náš účet za energiu a zároveň to môže vytvoriť pracovné miesta.“
Slovensko návrh študuje
Minister životného prostredia Peter Žiga v diskusii s eurokomisárkou zdôraznil potrebu zabezpečiť ekonomickú a technologickú neutralitu pri plnení ambicióznych cieľov a zohľadniť dôsledky navrhovaných cieľov na konkurencieschopnosť priemyslu a ceny energií. Pri prerozdelení redukčného úsilia je preto potrebné zohľadniť disponibilný redukčný potenciál a ekonomické možnosti jednotlivých štátov.
„Slovensko je pripravené diskutovať o cieli pre znižovanie emisií, jeho konečná výška bude závisieť od kritérií a princípov pre splnenie našich podmienok,“ uviedol P. Žiga.
Rovnako minister hospodárstva Tomáš Malatinský zdôraznil potrebu zohľadniť následky navrhovaných cieľov EK na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, vplyv na náklady na energie a bezpečnosť dodávok. Pri definovaní špecifických záväzkov je podľa neho potrebný realistický prístup, ktorý bude dbať na ekonomické možnosti jednotlivých štátov.
Slovensko sa aktuálne prikláňa k stanoveniu cieľa na úrovni EÚ iba v oblasti redukcie skleníkových plynov, pričom návrh EK považuje za značne ambiciózny. (EurActiv)
