Chov hospodárskych zvierat sa najmä v posledných rokoch musí vyrovnať s mnohými problémami. Či už ide o nové pravidlá welfare, vyššie náklady na krmivá či dokonca ich nedostatok, to všetko ohrozuje fungovanie a efektivitu živočíšnej produkcie. A tak sa hľadajú možnosti, ako nedostatkové, a teda aj drahé, krmivá nahradiť.
Na strane nákladov v živočíšnej výrobe sú ceny krmív nemalou položkou, na ktorých výške sa v mnohých chovoch pozerá ako na príležitosť k redukcii celkových nákladov a hľadajú sa možnosti, ako na krmivách ušetriť a čo najmenej limitovať zdravie a úžitkovosť zvierat. Ani pestovatelia to nemajú práve ľahké, pretože ich produkcia je ovplyvnená spektrom faktorov, ako napríklad priebeh počasia, ale aj dostupnosť a cena zdrojov živín (hnojív), od ktorých závisí výnos a efektivita pestovania hlavných krmív pre chovy monogastrov - ošípaných a hydiny, ktorými sú pšenica a sója.
Fosfor si získal pozornosť vedcov, pretože jeho zdroje sú obmedzené a pritom je nevyhnutný nielen pre všetky poľnohospodárske plodiny, ale aj pre hospodárske zvieratá (HZ). Produkcia hnojív bola označená za prioritu. Dôvod je pritom celkom prostý a logický - ak by sa nepodarilo vypestovať dostatok obilnín a sóje (samozrejme i v prijateľnej cene), tak by sa nemohli vyrobiť ani krmivá, do ktorého by sa kŕmne fosforečnany mohli pridávať. Avšak nie všetko ide podľa plánu, a tak i výroba fosforečných hnojív v posledných rokov výrazne poklesla, a to sa premietlo na dostupnosť a cenu v celom prepojenom systéme rastlinnej a živočíšnej výroby.
Zmeny v objeme ťažby fosfátových hornín v dôsledku politicko-ekonomickej situácie v oblastiach významných ložísk, pandémia koronavírusu a s ním súvisiace logistické problémy, nasledované konfliktom na Ukrajine sú asi najzásadnejšie udalosti poslednej dekády, ktoré produkcii a ekonomike neprospeli. Pokles ťažby fosfátov v severoafrických baniach sa prejavil zdvojnásobením ich ceny. Nasledujúce menované udalosti prispeli dokonca k ich strojnásobeniu, čo spotrebiteľov rozhodne nepotešilo, pretože tieto „mimoriadne“ náklady sa poriadne zahryzli do ich dosť napnutého rozpočtu. A ťažko povedať, či sa už dosiahol vrchol tejto „cenovej špirály“, alebo tento nepriaznivý trend bude ešte gradovať. Podľa odborníkov bude s najväčšou pravdepodobnosťou trvať ešte niekoľko rokov, kým sa situácia na trhu opäť stabilizuje. Aj to bolo dôvodom, prečo sa i vedci z Holandska začali venovať hľadaniu a preverovaniu nových možností, ako zvýšiť efektivitu pridávania fosforu do krmív, pretože je potrebné minimalizovať jeho vylučovanie s negatívnymi environmentálnymi účinkami pri prípadnom nadbytku. Ale svoje úsilie zamerali najmä na nájdenie alternatív, ktoré by pomohli nahradiť obilniny a sóju v kŕmnych zmesiach (KZ), a to nielen pre ošípané.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. ANNY MIKŠOVSKÝ MARCINKOVEJ - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 34.
