Súčasná legislatíva je totiž nejednoznačná a existuje priestor na jej obchádzanie a netransparentné konanie, čo v minulosti umožnilo vybraným ľuďom ľahšie a bez verejných súťaží dostať sa do poľovných revírov. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameranej na systém prenájmu poľovných revírov v rokoch 2018 až 2021, o ktorej informovala hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.
"Kontrola potvrdila nedostatky v správe štátnych pozemkov pri výkone poľovníctva, ako aj zneužívanie odpredaja odstrelu zveri v štátnych revíroch na obchádzanie transparentného procesu výberu užívateľa poľovného revíru, pričom samotný odpredaj mal v konečnom dôsledku charakter dlhodobého prenájmu, respektíve využívania revíru," zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
"Odpredaj odstrelu v štátnych revíroch na dobu aj viac ako desať rokov a neskoršie dodatky k zmluvám potvrdzovali, že cieľom bolo vlastne užívanie revíru. Odpredaj odstrelu a poľovný hosť sa tak stával hosťom dlhodobým," vysvetlil podpredseda kontrolórov.
Kontrola podľa Bolech Dobákovej ďalej okrem iného ukázala, že Lesy SR nemali zdokumentovaný proces výberu poľovných revírov a odpredaj odstrelu zveri. Hodnotiace kritériá revírov a výšky náhrady za ich užívanie alebo odstrel zveri neboli primerané, členovia výberových komisií pridelené body nezdôvodňovali.
NKÚ podľa nej kontroloval vzorku dvadsiatich revírov, v ktorých bol zadaný odpredaj odstrelu zveri. Nedostatky celého systému dokumentuje aj to, že v jednom z revírov bola zmluva o predaji práva na odstrel zveri podpísaná až na viac ako 30 rokov, v dvoch prípadoch bol odstrel predaný aj bez rozhodnutia hodnotiacej komisie. Odpredaj odstrelu zveri ako formy poľovníctva sa začal vo väčšej miere na Slovensku uplatňovať po schválení Koncepcie rozvoja poľovníctva z novembra 2017, argumentom bola jeho ekonomická výhodnosť. Od marca 2020 bol odpredaj odstrelu zveri práve pre jeho netransparentnosť pozastavený samotným správcom štátnych pozemkov.
V súlade so zisteniami kontrolný úrad podľa hovorkyne odporúča novelizovať zákon o poľovníctve a detailnejšie upraviť otázky týkajúce sa zhromaždení vlastníkov poľovných revírov a zastupovanie záujmov štátu. Ak je záujem využívať inštitút odpredaja odstrelu, je potrebné legislatívne alebo interne nastaviť podmienky tak, aby bolo zabezpečené transparentné prostredie zohľadňujúce na jednej strane ekonomické parametre, na druhej strane treba brať do úvahy aj zmysel tohto inštitútu vo vzťahu k starostlivosti o poľovný revír.
"Jasné pravidlá a kritériá pri nakladaní s poľovnými revírmi a štátnymi poľovnými pozemkami a ich dôsledná kontrola znížia riziko možného netransparentného konania," podčiarkol Ivančo. V legislatíve je podľa neho ďalej potrebné upraviť aj povinné pozývanie zástupcov štátu na zhromaždenie vlastníkov, podmienky preukazovania podielov vlastníkov, ich aktuálnosť a kontrolu správnosti údajov na zhromaždeniach vlastníkov či evidovanie zmlúv okresnými úradmi.
"Príslušné sekcie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR už dostali závery kontroly NKÚ a aktuálne k nim pripravujú vyjadrenie. To, že je súčasný zákon o poľovníctve nedostatočný vieme, a to je aj dôvod, prečo sme pripravili nový zákon o poľovníctve. Návrh nového zákona nedostatky identifikované NKÚ SR rieši a odstraňuje," uviedol pre TASR odbor komunikácie MPRV v reakcii na výsledky Najvyššieho kontrolného úradu SR.
(tasr)
