V minulosti aj u nás nebolo v dedine rodiny, ktorá by nechovala kozu. Hovorilo sa im tiež „kravy chudoby“. Chov kôz mal pri tom veľký význam nielen z hľadiska ekonomického prínosu, ale aj z hľadiska zdravia.
Boli a aj sú prípady, keď kozie mlieko zachránilo celú rodinu od hladu a vďaka koziemu mlieku koza prinavrátila zdravie chorému človeku. V poslednom čase sa znova začína aj u nás stále viac hovoriť o kozom mlieku a zdôrazňuje sa jeho prínos. Je to spôsobené najmä jedinečným zložením a vlastnosťami mlieka a výrobkov z neho. Zo svetových výskumov skutočne vyplýva, že kozie mlieko pozitívne pôsobí na ľudský organizmus a pomáha liečiť mnohé i civilizačné choroby dnešnej doby.
Vo svete je chov kôz rozšírenejší ako chov oviec a z celkového vyprodukovaného mlieka tvorí vyše dvojpercentný podiel. Najviac kôz sa chová v Ázii, a to najmä v Turecku, v Afrike je to najmä na juhu Sahary, ale významnou mierou prispievajú aj mnohé štáty v Európe. Už aj u našich susedov v Českej republike je vidieť, že sa tam významnou mierou rozmáha chov kôz a s tým spojené aj kozie mliekarstvo. Počty kôz i množstvo vyprodukovaného mlieka na Slovensku sú iba orientačné, pretože mnohí chovatelia s malým počtom zvierat nie sú evidovaní a mlieko využívajú iba na vlastnú spotrebu.
Kozie mlieko v základnom zložení nemá takú vysokú sušinu ako má ovčie mlieko a svojim zložením je podobné mlieku kravskému. V zložení kozieho mlieka sú však pomerne veľké rozdiely medzi plemenami, individuálnymi zvieratami a k značným zmenám dochádza aj v priebehu laktácie.
Celý článok Ing. Karola HERIANA, CSc. zo Žiliny je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 40.