Pestovatelia základných poľnohospodárskych komodít, ako sú kukurica a pšenica, čelia skutočnej kríze hnojív, ktorú odštartovala vlani energetická kríza, obmedzenie vývozu a obchodné sankcie. Teraz musia nakupovať oveľa drahšie chemikálie potrebné na rast plodín. Tieto dodatočné výdavky by mohli viesť k menšej výsadbe na jar, ktorá sa podieľa zhruba tretinou na celkovej produkcii obilia v Európe.
Európu navyše zasiahlo znižovanie výroby hnojív pre prudko rastúce náklady na zemný plyn. Ceny hnojív na starom kontinente zostávajú rekordné, aj keď sa ich tlak v Severnej Amerike zmiernil. Európa by mohla v 1. polroku čeliť deficitu približne 9 % svojej ročnej spotreby dusíkatých hnojív, odhaduje spoločnosť VTB Capital. A potraviny môžu byť ešte drahšie, ak príde nepriaznivé počasie a poškodí úrodu alebo sa zvýšia ceny plodín.
Mnohí farmári, ktorí si ešte nezabezpečili chemikálie, buď čakajú do poslednej chvíle, či ich ceny neklesnú, alebo nakúpia menej. V Maďarsku spotreba dusíkatých hnojív túto sezónu klesne približne o 30 až 40 %, čo poškodí výnosy z plodín, povedal György Raskó, ktorý vlastní v krajine farmy. "A ak na konci apríla a mája dôjde k suchu, účinok môže byť ešte ničivejší, pretože dusík pomáha rastlinám prežiť suché dni," poznamenal.
Dusíkaté živiny sú kľúčové pre jarný rast. Sú tiež typom hnojív, ktoré najviac zasiahla energetická kríza v Európe, pretože sa pri ich výrobe používa plyn. Nedostatok týchto hnojív môže v prvej polovici roka dosiahnuť až 7 miliónov ton, uviedla VTB.
A hoci sa plynová kríza v Európe v ostatných týždňoch zmiernila a niektoré firmy, ako Yara International ASA, obnovili naplno výrobu hnojív, situácia je stále dosť zlá a dodávky budú túto sezónu obmedzené. To spolu s nedostatkom dovážaných hnojív negatívne ovplyvní kvalitu aj kvantitu úrody, upozornil rumunský výrobca hnojív Azomures, ktorý tiež obmedzil produkciu.
Navyše, trh s hnojivami čelí ďalším hrozbám, od vývozných obmedzení zo strany Ruska a Číny až po sankcie na produkciu potaše v Bielorusku.
Poľnohospodári v európskych pestovateľských gigantoch, vo Francúzsku a Nemecku, si pravdepodobne stihli do konca minulého roka, čo je čas, keď sa nákupy zvyčajne končia, zarezervovať približne 70 % svojich potrieb dusíkatých hnojív na nadchádzajúce vegetačné obdobie, uviedla poradenská spoločnosť Agritel. V čiernomorských krajinách, ako sú Ukrajina a Rumunsko, môže byť toto číslo ešte nižšie.
Použitie menšieho množstva hnojív zvyšuje riziko slabšej úrody. Obmedzenie ich aplikácie v prípade pšenice zhruba o 15 % oproti normálu by mohlo znížiť výnosy asi o 5 % a môže tiež poškodiť obsah bielkovín, uviedol analytik Agritel Isaure Perrot.
Výnosy z niektorých plodín by sa mohli znížiť na polovicu bez dusíkatých hnojív, varoval Zoltán Bige, šéf stratégie maďarského výrobcu Nitrogénművek. Poľská spoločnosť Grupa Azoty zase uviedla, že medzi ďalšie riziká patrí nahromadenie oneskorených objednávok a potenciálne oneskorenie dodávok.
Guillaume Cabot, farmár v regióne Seine-Maritime v severnom Francúzsku, už preto zvýšil výsadbu ľanu, ktorý potrebuje menej dusíkatých hnojív, na úkor iných plodín. "Naše náklady explodovali, najmä náklady na palivo, dusíkaté hnojivá a elektrinu," povedal a dodal, že jeho výdavky na hnojivá vlani vzrástli o 10.000 eur.
Menšia úroda by bola zlou správou pre potravinovú bezpečnosť Európy, keďže takmer rekordné globálne ceny komodít už zasiahli spotrebiteľov a prispievajú k rýchlejšej inflácii.
(tasr)
