Fyziologické poškodenia rastlín znamenajú také poruchy, ktoré nie sú spôsobené chorobami, škodcami alebo konkurenciou burín, ale nepriaznivými podmienkami prostredia, či už klimatickými, pôdnymi alebo nedostatkom živín.
Jedno z takýchto poškodení mrkvy je vetvenie koreňov, ktoré môže byť aj viacnásobné. Takéto korene bývajú menšie, niekedy krivé, ťažšie sa čistia, pričom pri čistení vznikajú väčšie straty. Najčastejšie sa táto chyba vyskytuje na kamenistých, utužených, ale aj čerstvým hnojom vyhnojených pôdach. Preto je nevyhnutné na pestovanie mrkvy vyberať hlboké, priepustné a radšej ľahšie pôdy. Bezorebná príprava pôdy pred sejbou mrkvy vôbec neprichádza do úvahy. Hnojenie organickými hnojivami sa, samozrejme, priamo k mrkve nerobí, ale v roku predtým k predošlej plodine.
Menej častým poškodením je zelenanie hláv koreňov mrkvy. Vyskytuje sa častejšie v medzerovitých porastoch, v ktorých majú jednotlivé korene viac priestoru, takže rastú bujnejšie, pričom sa mierne vyťahujú nad povrch pôdy. Zelenaniu hláv možno zabrániť prihŕňaním pôdy. Vhodnejšie je však primerané jednotenie tak, aby nevznikli veľké medzery medzi jednotlivými koreňmi. Nové odrody sú k tomuto poškodeniu menej náchylné.
K častému poškodeniu mrkvy patrí praskanie koreňov. Je to bežné poškodenie, ktoré vzniká najčastejšie po dlhšom období sucha, ktoré je vystriedané vyššími a dlhšie trvajúcimi zrážkami. Prehnojenie dusíkom ešte viac zvyšuje riziko praskania koreňov. Preto všeobecne sa po letnom období neodporúča veľmi zalievať aj v prípade pokračujúceho sucha. Týmto poškodením opäť viac trpia porasty v redších sponoch, kedy jednotlivé mrkvy majú neprimerane veľký životný priestor. Medzi jednotlivými odrodami sú tiež pomerne značné rozdiely.
Najmenej častým fyziologickým poškodením je predčasné vytváranie kvetenstva. Mrkva ako dvojročná rastlina vytvára kvetenstvá v druhom roku pestovania. Príčinou tohto poškodenia býva dlhšie obdobie chladu, ktoré akoby „nahrádza“ obdobie zimy. Citlivé sú najmä rastliny v pokročilejšom štádiu vývoja, teda veľmi skoré sejby. Medzi odrodami sú pomerne značné rozdiely.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
