Cukor nebol pritom len kľúčový vývozný artikel ostrova. Pestovanie cukrovej trstiny je totiž základným kameňom aj ďalšieho národného priemyslu, produkcie rumu. To je však už minulosťou. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Cukrovarnícky priemysel na Kube je zdecimovaný. A viac, ako v minulosti, keď vyschli lukratívne kvóty na cukor v Sovietskom zväze po skončení studenej vojny.
Špirála inflácie, nedostatok základného tovaru a desaťročia trvajúce ekonomické embargo USA spôsobili Kube vážne ekonomické problémy. V obchode s cukrom je situácia obzvlášť pochmúrna.
"Nie je dosť nákladných áut a nedostatok paliva znamená, že niekedy uplynie niekoľko dní, kým môžeme pracovať," uviedol jeden z robotníkov na plantáži.
Stratené hodiny pri zbere úrody, keď ľudia a stroje len nečinne vyčkávajú, poškodili produkciu.
Už v minulej sezóne klesla produkcia na Kube len na 350.000 ton surového cukru, čo je historické minimum pre krajinu a výrazne pod 1,3 milióna ton v roku 2019.
Kuba teraz dováža cukor, aby uspokojila domáci dopyt. To bolo kedysi nemysliteľné a je v ostrom kontraste oproti rokom slávy, keď v Karibiku závideli Kube cukor, ktorý vyvážala do celého sveta.
Prepad produkcie cukru má vážne dôsledky aj pre ostatné časti kubánskej ekonomiky, vrátane príjmov z exportu rumu. Aktuálne sa na karibskom ostrove vyrába rovnaké množstvo cukru ako v polovici 19. storočia.
Problémy nepochybne zhoršila americká politika "maximálneho tlaku", ktorú priniesol bývalý prezident Donald Trump. Jeho administratíva zvýšila obchodné embargo proti ostrovu a prezident Joe Biden ho neskôr rozšíril.
Ale za problémy, ktorým čelí kubánsky cukrovarnícky priemysel, nemôže len americké embargo. Roky chronicky zlého riadenia a nedostatočných investícií prispeli tiež ku "skaze" kedysi prosperujúceho odvetvia. Dnes do cukrovarníctva smerujú menej ako 3 % štátnych investícií. Kubánska vláda namiesto toho podporuje cestovný ruch ako hlavný motor ekonomiky.
Ďalšiu ranu odvetviu zasadilo rozhodnutie zvýšiť od 1. marca ceny dotovaných palív na čerpacích staniciach až päťnásobne. A to v čase vysokej inflácie. Vláda to odôvodnila tým, že si už nemôže dovoliť vysoké dotácie na palivo.
Keď sa hovorí o cukrovarníckom priemysle na Kube, vždy niekto zacituje slávny refrén ostrova: "Bez cukru neexistuje krajina."
Pred očami Kubáncov tak teraz eroduje podstatná časť národnej identity - časť samotnej DNA ostrova.
(tasr)
