Kukuričná siláž: kľúčový pilier výživy dobytka

Kukuričná siláž je základným objemovým krmivom pre hovädzí dobytok, najmä pre vysoko produkčné dojnice. Pre svoj vysoký obsah škrobu, dobrú stráviteľnosť vlákniny a stabilnú fermentačnú kvalitu má kukuričná siláž kľúčový význam pri udržiavaní energetickej rovnováhy a stability prostredia v bachore. Jej výživové, fermentačné a ekonomické vlastnosti z nej robia strategický prvok úspešného chovu.

Kukuričná siláž predstavuje hlavný zdroj energie v kŕmnych dávkach pre dojnice aj výkrmový dobytok. Hlavným prínosom kukuričnej siláže je vysoký obsah škrobu a ľahko stráviteľnej energie. V porovnaní s inými silážami (napr. z tráv alebo lucerny) poskytuje až o 30 - 50 % viac energie na kilogram sušiny, čo je kľúčové pre vysoko produkčné dojnice, ktoré denne vyžadujú veľké množstvo energie na tvorbu mlieka.

Zrno kukurice, ktoré je súčasťou siláže, je hlavným nositeľom škrobu. Pri správnom zbere a úprave sa stáva veľmi dobre využiteľným pre bachorové mikroorganizmy, čo zabezpečuje efektívnu premenu krmiva na mlieko alebo mäso. Kukuričná siláž je vynikajúcim nositeľom fermentovateľných sacharidov, ktoré podporujú tvorbu unikavých mastných kyselín v bachore. To vedie k lepšej produkcii mikrobiálnej bielkoviny. Správne zaradenie kukuričnej siláže do kŕmnej dávky prispieva k stabilnému pH v bachore, čo je základom dobrej stráviteľnosti a prevencie porúch trávenia, ako je acidóza.

Obsah sušiny kukuričnej siláže sa ideálne pohybuje medzi 30 - 35 %, pričom obsah škrobu môže dosiahnuť až 35 % v sušine. Okrem škrobu siláž obsahuje aj vlákninu, najmä z listov a stoniek rastlín, ktorá má však nižšiu stráviteľnosť ako pri trávnatých silážach.

Kľúčové faktory kvality siláže

 Silážovanie je jednou z najdôležitejších metód konzervácie krmív pre dobytok. Kvalita siláže priamo ovplyvňuje výživovú hodnotu, zdravotný stav zvierat a tým aj produkciu mlieka alebo mäsa. Na dosiahnutie vysokej kvality siláže je potrebné zohľadniť niekoľko kľúčových faktorov:

• Výber vhodnej rastliny a zber v správnej fáze zrelosti: Kvalita siláže sa začína už pri výbere rastlín určených na silážovanie. Najčastejšie sa používajú kukurica, trávnaté plodiny a lucerna. Zber by mal prebiehať v optimálnej fáze zrelosti, keď je obsah cukrov, vlákniny a sušiny ideálny pre fermentáciu a zároveň vysoký nutričný potenciál.
• Obsah sušiny a vlhkosť: Optimálny obsah sušiny v siláži by mal byť medzi 30 - 35 %. Príliš vysoká vlhkosť vedie k nadmernému kvaseniu, hnilobe a stratám živín, zatiaľ čo príliš suchá siláž môže viesť k nedostatočnej fermentácii a zhoršenej konzervácii.
• Optimálna veľkosť narezania hmoty a dobre utlačená hmota: Mechanické spracovanie rastlín na menšie kúsky zlepšuje homogenitu silážnej hmoty a umožňuje jej dôkladnejšie utláčanie. To je dôležité na vytvorenie anaeróbneho prostredia, ktoré podporuje činnosť baktérií mliečneho kvasenia a zároveň bráni rozvoju plesní a nežiaducich mikroorganizmov.
• Rýchle uzavretie a hermetické uzavretie: Čím rýchlejšie sa siláž uzavrie a zamedzí sa prístupu vzduchu, tým lepšia je fermentácia. Hermetické uzavretie silážnej jamy, žľabu alebo balíka je kľúčové na zamedzenie oxidácie a znehodnotenia krmiva.
• Prítomnosť mikroorganizmov a správna fermentácia: Kvalita siláže závisí od činnosti baktérií mliečneho kvasenia, ktoré premenia cukry na kyselinu mliečnu. Tá znižuje pH siláže a konzervuje ju. Príliš vysoké pH alebo rozvoj nežiaducich baktérií môže spôsobiť straty a zhoršiť nutričnú kvalitu siláže.
• Prevencia kontaminácie plesňami a mykotoxínmi: Plesne môžu rásť, ak sa do siláže dostane vzduch, alebo ak siláž obsahuje príliš veľa vlhkosti. To môže viesť k tvorbe nebezpečných mykotoxínov, ktoré škodia zdraviu zvierat.

Fermentačný proces

 Fermentačný proces predstavuje kľúčový mechanizmus konzervácie siláže, pri ktorom sa zároveň zachováva jej nutričná hodnota. Ide o biologickú premenu rastlinných cukrov na organické kyseliny v anaeróbnych (bez prístupu kyslíka) podmienkach, čo vedie k zníženiu pH a stabilizácii krmiva.

Priebeh fermentácie: Po utlačení a hermetickom uzavretí silážnej hmoty začínajú pôsobiť hlavne mliečne kyselinotvorné baktérie (Lactobacillus, Pediococcus...), ktoré rozkladajú jednoduché cukry na kyselinu mliečnu. Táto kyselina je najdôležitejšia, pretože znižuje pH siláže na úroveň cca 3,8 - 4,2. Nízke pH inhibuje rast nežiaducich mikroorganizmov, ako sú plesne, kvasinky či škodlivé baktérie, čím sa predlžuje trvanlivosť a zvyšuje kvalita krmiva.

Podmienky pre správnu fermentáciu:

• Dostatočný obsah cukrov: Rastlinný materiál musí obsahovať dostatok jednoduchých cukrov, ktoré slúžia ako substrát pre mliečne kyselinotvorné baktérie.
• Optimálna vlhkosť: Ideálna vlhkosť (sušina 30 - 35 %) umožňuje rýchlu fermentáciu a minimalizuje riziko vzniku nežiaducich procesov, ako je maslová fermentácia.
• Anaeróbne prostredie: Rýchle a úplné vytlačenie vzduchu zabraňuje oxidácii a rozvoju plesní.
• Teplota: Fermentácia prebieha najlepšie pri teplote 15 - 35 °C. Príliš nízka alebo vysoká teplota môže spomaliť alebo nepriaznivo ovplyvniť priebeh fermentácie.

Celý článok Ing. ZUZANY FORMELOVEJ, PhD. a Ing. ZUZANY MLYNEKOVEJ, PhD. z NPPC – VÚŽV Nitra - Odboru výživy a malých hospodárskych zvierat - je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 29.