Podľa štatistík FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) sa do roku 2050 zvýši počet ľudí zo súčasných okolo 7,3 mld na 9 mld, čo by pri súčasnej spotrebe zvýšilo požiadavky na produkciu mäsa (z 229 na 465 bil t) a mlieka (z 580 na 1043 bil t) takmer dvojnásobne.
Pritom v súvislosti s priemyselným, technologickým a ekonomickým vývojom v mnohých rozvojových krajinách je v spotrebiteľskom koši evidentný nárast spotreby potravín živočíšneho pôvodu a stávajú sa súčasťou životného štandardu. Produkcia týchto potravín je však veľmi náročná na zdroje a zvyšuje potrebu pôdy na výrobu krmív. Ilustrujú to aj vonkajšie energetické vstupy, tzv. technická energia (energetické vyjadrenie priemyselných hnojív, ochranných látok, techniky, pohonných hmôt a pod.), ktoré boli u nás zistené.
Vo finálnych produktoch rastlinnej výroby (disponibilných na priame využitie) sa zhodnocuje len asi 25 % a vo výrobkoch živočíšneho pôvodu 75 % vonkajších vstupov energie. Z energie akumulovanej fotosyntézou rastlinami, ktorých produkcia vstupuje do potravinového fondu, sa priamo v ľudskom konzume využíva len 7 – 8 %. Pritom rozhodujúce straty, vyjadrené energiou 55 až 60 % z celkových strát, sú v procese premeny rastlinnej hmoty na živočíšne produkty.
Tradičný pomer využitia pôdy na rastlinnú produkciu potravín pre humánnu výživu a krmív pre živočíšnu produkciu sa začína významne meniť aj rozširovaním využitia pôdy pre produkciu bio-energie / palív, zmenami využitia pôdy v dôsledku globálneho otepľovania a prísnejšou ochranou a udržiavaním prírodných chránených oblastí. V komplexe potravinového reťazca (obrázok 2): pôda - rastlina - zviera - produkt, má vo výžive zvierat stále významnejšie postavenie zefektívňovanie premeny živín obsiahnutých v krmivách na vysokokvalitné potraviny živočíšneho pôvodu a iné výkony zvierat.
Celý článok doc. Márie Chrenkovej, PhD. z NPPC - VÚŽV Nitra je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 1, v Téme týždňa venovanej krmivám a prísadám pre hospodárske zvieratá.
