Z hospodárskeho hľadiska má veľký význam okrem pšenice letnej aj pšenica tvrdá. Pšenica tvrdá (Triticum turgidum ssp. Durum, Desf.) zohráva významnú úlohu v európskej produkcii obilnín a taktiež v oblasti ľudskej výživy. Hoci predstavuje relatívne malý podiel na európskej produkcii pšenice (≈5,6 % produkcie pšenice v Európe), má strategický význam najmä v agrosystémoch stredomorského typu.
Európska únia je najväčším producentom a spotrebiteľom tvrdej pšenice na svete. Taliansko, Francúzsko, Španielsko a Grécko produkujú približne 80 % ročnej produkcie Únie. Na Slovensku sa pestovateľské plochy pšenice tvrdej každoročne zvyšujú. Kým v roku 2011 osiata plocha tvrdej pšenice bola na úrovni cca 13 tis. ha, v roku 2016 už bola na úrovni cca 40 tis. ha a v roku 2025 bola vysiata na viac ako 88 tis. ha.
V rámci ÚOP MPRV SR: „Monitoring kvalitatívnych parametrov pšenice letnej dopestovanej v Slovenskej republike“ na pracovisku Národné poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch sme okrem kvality pšenice letnej hodnotili aj kvalitu pšenice tvrdej. Z úrody v roku 2024 sme zozbierali 94 vzoriek pšenice tvrdej od pestovateľov predovšetkým z Nitrianskeho (32 vzoriek) a Trnavského (24 vzoriek) kraja, v roku 2025 to bolo 92 vzoriek pšenice tvrdej, pričom opäť najväčšie zastúpenie mal kraj Nitriansky (35 vzoriek) a Trnavský (18 vzoriek), ale zastúpenie mali aj vzorky z Banskobystrického, Košického, Bratislavského a Prešovského kraja. Z kvalitatívnych parametrov sme hodnotili objemovú hmotnosť, obsah N-látok x 5,7, obsah mokrého lepku a sklovitosť. Sklovitosť priemerne v oboch rokoch z analyzovaných vzoriek bola na úrovni 38,4 a 38,6 %. Avšak v roku 2025 priemerná kvalita v obsahu N-látok, mokrého lepku bola na vysokej úrovni. V prípade pestovateľov, ktorí stihli úrodu pozbierať pred júlovými dažďami, kvalita tvrdej pšenice bola výborná aj v sklovitosti zrna. Priemerne za celé Slovensko však sklovitosť bola pomerne nízka, nakoľko väčšina analyzovaných vzoriek bola pozberaná po dažďoch. Obsah N-látok v roku 2025 bol priemerne vo všetkých krajoch vyšší oproti predchádzajúcemu roku. Banskobystrický kraj bol na rovnakej úrovni v oboch rokoch. Priemerná hodnota N-látok v oboch rokoch v sledovaných krajoch dosiahla min 13,0 %, čo je min. pre A triedu kvality. Obsah N-látok bol veľmi vysoký v Nitrianskom a Košickom kraji v roku 2025 (nad 15 %). Minimálna hodnota obsahu mokrého lepku 27,0 % v roku 2025 bola dosiahnutá priemerne iba v Košickom a Nitrianskom kraji. V roku 2024 priemerne hodnoty mokrého lepku v žiadnom kraji nedosahovali min. 27,0 %.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny č. 48.
