Na ostrove Sihoť, ktorý je zdrojom pitnej vody pre Bratislavu, chcú lesníci podľa návrhu programu starostlivosti o les (PSL) na najbližšie roky vyťažiť ročne približne 1300 metrov kubických (m3) dreva. Celková zásoba porastov na ostrove je pritom okolo 40.700 m3. Lesníci tvrdia, že za desať rokov by sa podľa návrhu malo vyrúbať 27 percent stromov. Ťažiť chcú najmä topoľ šľachtený, proti ktorému majú ochranári výhrady, a nahradiť ho plánujú inými drevinami.
"Dnes nevieme ešte povedať, ako to bude vyzerať, aký pomer drevín bude naplánovaný, ale už sme viackrát hovorili, že sme otvorení tejto téme. Nemáme veľké výhrady, že by sme vo väčšej miere topoľom domácim zalesňovali," povedal pre TASR Martin Matys z Odštepného závodu Lesov SR - Smolenice. PSL na roky 2016-2025 je podľa jeho slov v procese pripomienkovania. "Momentálne je pozastavené a aktivistami napadnuté rokovanie o schválení tohto plánu, nakoľko sa niektoré organizácie chcú zúčastniť tohto procesu schvaľovania," vysvetlil. Ako tvrdí, aj samotné dlhodobé výhľady zaväzujú lesníkov, aby šľachtený topoľ postupne nahrádzali domácim, no z jedného roka na druhý sa to podľa jeho slov nedá.
Lesníci pritom teraz na ostrove vysadili na ploche, ktorú vyrúbali v januári, 960 kusov topoľa šľachteného a 540 kusov topoľa domáceho. Matys to zdôvodňuje tým, že sadbový materiál bol objednaný už niekoľko rokov dopredu. "Keď si niečo objednáte, tak si to musíte odobrať. Teraz sme už však opatrnejší a na rok 2017 už objednávame sadenice v inom pomere, ale ešte stále tam je ten topoľ šľachtený," podotkol. Pre vodný zdroj je podľa lesníkov drevina ako drevina, ktorá zabezpečuje kvalitu pitnej vody tým, že zabraňuje, aby na ploche dochádzalo k erózii a k znehodnoteniu spodnej vody. Zároveň odmietajú návrhy niektorých aktivistov, aby sa na ostrove Sihoť neťažilo vôbec.
"Keby sme ponechali prestarnuté topole, o chvíľu popadajú a budú sa hnilobne rozkladať, a tým ohrozujú priamo zdroj pitnej vody," povedal Ľuboslav Mika z Lesov SR, podľa ktorého manažovať treba rovnako domáci i šľachtený topoľ. Topole sú pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť (BVS) i lesníkov zaujímavé tým, že rýchlejšie pokryjú pôdu a zabránia náletu iných drevín, ktoré by mohli byť invázne.
Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) požaduje, aby sa na ostrove Sihoť nehospodárilo tak intenzívne a nevykonávali sa tu veľkoplošné holoruby. "Ak sa robí nejaký zásah, aby bol pomerne jemný a les sa obnovoval prírode prirodzenými domácimi druhmi drevín," priblížila pre TASR Barbora Vitazková zo združenia. Šľachtený topoľ je podľa jej slov nepôvodná drevina, ktorá sa pestuje plantážovým spôsobom a vyžaduje si veľké a pomerne necitlivé zásahy človeka. "Tu sú vhodnejšie tie pôvodné dreviny, ktoré aj samostatne dokážu fungovať, les sa dokáže obnoviť, je druhovo rôzny a oveľa stabilnejší. Taktiež poskytuje väčšie množstvo biotopov pre rôzne chránené živočíchy," spresnila. Medzi tieto prirodzené druhy zaraďuje napríklad topoľ biely, topoľ čierny, topoľ sivý či rôzne druhý vŕb.
Ťažobnú činnosť na ostrove Sihoť pozastavila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná v apríli po medializácii informácií, že Lesy SR by tu podľa navrhovaných plánov chceli vyrúbať v období rokov 2016-2025 zhruba 50 percent stromov a vysadiť nové. Pokyn na okamžité pozastavenie činnosti dala ministerka dovtedy, kým rezort spolu s hlavným mestom a BVS nenájdu spoločné riešenie. Lesníci však tvrdia, že ťažba v takomto rozsahu nebola nikdy plánovaná a ani oni by s tým nesúhlasili.
(tasr)
