Populizmus, zahmlievanie, demagógia, polopravdy je niečo, s čím sa stretávame v médiách stále častejšie. A obeťou týchto demagógií sa stávajú aj chovatelia dojníc. Paradoxne, dokonca mnohí z nich k tomu nechtiac aj sami prispievajú tým, že tieto polopravdy zdieľajú, resp. šíria.
Pokiaľ človek počúva reči o tom, že voči veľkým nemáme šancu, že nás zneužívajú, vykorisťujú, že sme postavení proti oligarchom či proti nadnárodným spoločnostiam, tak je pochopiteľné, že človek sa cíti v pozícii malého. Cíti sa byť obeťou. Máme pocit nerovných šancí. Reči o tom, že treba podporovať najmä malých, počúvame z každej strany (ochranárov, časti farmárov, politikov). Do značnej miery je to populizmus. Niekedy možno len naivita a romantická predstava o farmárstve ako takom. A veľmi často ide o neznalosť a nedostatok informácií.
Okrem politiky je pri tejto téme ešte ďalší, skreslený pohľad na veľkosť fariem. Človek si naivne myslí, že zvieratá sa na menších farmách cítia automaticky lepšie. Že je o nich lepšie postarané. Že majú možno lepšie ustajnenie, lepšiu zdravotnú starostlivosť, lepšie kŕmenie. Na prvý pohľad to možno znie aj logicky. Aká je však pravda o farmách dojníc? Je mi jasné, že väčšina čitateľov asi nemá rada čísla a tabuľky. Ale ak sa chceme vyhnúť demagógiám, skúsme sa na to pozrieť z pohľadu faktov. Na margo toho, že máme podporovať malé farmy, a že na veľkých farmách sa majú kravy horšie, teda:
Ktoré sú malé farmy?
V prvom rade pri diskusii na tému malé vs. veľké farmy, by bolo dobré ozrejmiť si, čo vlastne myslíme pod pojmom malá farma? Ktoré sú to tie malé farmy? Päť kráv? Desať? Tridsať? Treba si uvedomiť jedno: ak je na farme 30 kráv, tak je tam ďalších cca 30 kusov mladého dobytka (teliat + jalovíc), teda dokopy 60 kusov zvierat (to je v prípade, ak chováme dobytok len na mlieko a za predpokladu, že samcov - býčkov predávame obyčajne už vo veku okolo dvoch týždňov). Ak chováme aj býkov, tak počet dobytka na farme je samozrejme ešte vyšší. Je šesťdesiatkusové stádo ešte považované za malú farmu?
Celý článok Mariana Nagya je uverejnený v odbornom Týždenníku Roľnícke noviny č. 1.
