Z histórie je známe, že ovce v 11. a 12. storočí tvorili až 75 percent všetkých hospodárskych zvierat na území terajšieho Slovenska. Ovčiarstvo na tomto území malo veľkú tradíciu ešte pred nástupom valašskej kolonizácie - pred 14. storočím, a to najmä v západnej časti Slovenska a dokonca aj na juhu. Neskôr sa chov oviec rozšíril i do podhorských a horských oblastí a v roku 1875 sa už na našom území evidovalo 2 974 400 oviec.
V minulosti bol chov oviec vysoko oceňovaný, a byť bačom bolo veľké privilégium. Veľmi vysoko boli hodnotení i samotní pastieri oviec. Napríklad už v roku 1696 v Prešporskej stolici, vydal župný úrad Artikuly cechu pastierov oviec (súbor pravidiel a predpisov, ktoré upravovali činnosť cechu pastierov oviec).
Zaujímavé sú pre nás podmienky pre vstup pastierov do cechu. Bolo tam uvádzané, že pastier musel byť čestný človek. Budúci pastier musel byť najskôr tri roky pohoničom, musel gazdovi uhradiť prípadné škody a podobne. Za trojročné učenie sa mal vyškolený pastier naučiť dobre dojiť ovce, vyrábať dobrý syr a musel byť i dobrým strihačom. Za to, podľa predpisu cechu, zaplatil 30 florentov. Kiež by sme si aj v súčasnosti tak vážili ovčiarstvo, bačov a pastierov tak, ako tomu bolo v minulosti.
Počet oviec klesá
V posledných rokoch sa, žiaľ, stretávame stále častejšie s realitou, že nám ubúdajú počty hospodárskych zvierat, vrátane oviec. Napriek bohatej tradícii s chovom oviec a aj veľkej obľube zvlášť ovčích mliečnych produktov, chov oviec stále nie je spoločensky ohodnotený a počty oviec sa neustále znižujú. V súčasnosti sa chovatelia oviec stretávajú s mnohými problémami, a to nielen s počasím, ale aj s náročnou legislatívou a stále s nedostatočnou podporou štátu.
Podľa vyjadrenia našich ovčiarov, v súčasnosti sa u nás chová menej ako 300-tisíc oviec a tento pokles viac-menej pokračuje. Pri takomto stave sa môže stať, že chov oviec sa obmedzí iba na chov v malom počte v rodinných farmách.
Od vzniku samostatného Slovenska klesol počet oviec o vyše 40 %. Chovatelia oviec dlhé roky čakali na dorovnanie platby VDJ (doplnková vnútroštátna platba na dobytčie jednotky), ktorá bola pre ovčiarov menej ako polovica z hodnoty určenej pre kravy. Aj to spôsobilo, že mnohí chovatelia nedokázali udržať svoj chov a ovce predali.
Nedostatok pracovníkov
Jedným z ďalších podstatných problémov je aj nedostatok pracovníkov pri chove oviec a pri spracovávaní ovčieho mlieka. Je zarážajúce, že na výrobu našich tradičných špecialít z ovčieho mlieka, akou je najmä naša tradičná bryndza, sme nútení dovážať toto mlieko z iných krajín Európskej únie, kde sa ovčiarstvu dobre darí, a že dokonca u nás nemá produkty oviec ani kto spracovať. Je naozaj potrebné sa touto problematikou zodpovedne zaoberať a urýchlene hľadať dostupné riešenia, a to aj v spolupráci s rezortom školstva a zdravotníctva.
Ovca však v priebehu časov nestratila svoj prínos ako zdroj zdravej výživy a ako užitočné zviera. Kde sú tie časy, keď sa na území Slovenska pásli až tri milióny oviec, a keď sa podľa Mateja Bela naše hory od oviec beleli? Ovčiarstvo, napriek veľkému úpadku, má aj za súčasných podmienok veľkú perspektívu. Však práve chov oviec pomáha pri zlepšovaní životného prostredia, pri využití zanedbaných lúk a pasienkov, pri zlepšovaní agroturistiky a najmä pre vynikajúce zdravotné účinky ovčieho mäsa a mlieka.
Zvlášť ovčie mliečne výrobky sú veľmi zdravé a vyhľadávané a ich sortiment i kvalita sa stále rozširuje a zlepšuje. Veľmi obľúbené sú aj kultúrno-spoločenské prezentácie ovčiarstva na ovčiarskych slávnostiach, ktoré organizuje Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Aj nedávne Ovenálie vo Východnej potvrdili veľkú obľubu našich ovčích výrobkov i ovčiarskych tradícii. Nevzdávajme sa preto chovu oviec. Je na nás, či dokážeme zastaviť pokles stavov oviec a postupne zvyšovať ich počty a rozvíjať naše ovčiarstvo tak, ako je to požadované a bežné aj v zahraničí.
Ing. KAROL HERIAN, CSc., emeritný pracovník - Výskumný ústav mliekarenský, Žilina
