Práve v čase pandémie koronavírusu si viac ako kedykoľvek predtým uvedomujeme, aká dôležitá je potravinová sebestačnosť. Aké dôležité je mať vlastné, lokálne a bezpečné potraviny. Žiaľ, podiel potravín slovenského pôvodu ponúkaných na pultoch našich obchodov tvorí sotva 40 percent, čo je žalostne málo.
Slovensko sa otriasa v návale dovozov zahraničných agropotravinárskych výrobkov. Pritom potenciál dopestovať viac zeleniny, ovocia, dochovať viac zvierat, máme. Máme aj zanietených chovateľov, pestovateľov i spracovateľov, ktorí si zaslúžia naše uznanie.
A osobitné postavenie medzi nimi majú najmä tí, ktorí prinášajú navyše aj akúsi pridanú hodnotu - pracujú v ekologickom režime, nenaháňajú zisky, netlačia na limity a rešpektujú zákonitosti prírody. Jedným z nich je farmár Ing. Róbert Góra, ktorý chová ošípané - mangalice a hovädzí dobytok mäsového typu. Jeho ekofarma sa nachádza na okraji obce Salka v okrese Nové Zámky, 12 km od Štúrova.
Róbert Góra vybudoval farmu pred vyše 20 rokmi. K tradičnému spôsobu hospodárenia na pôde v súlade s prírodou sa však vrátil asi pred siedmymi rokmi. Časom totiž zistil kvalitatívne a ekologické limity klasického intenzívneho poľnohospodárstva, produkujúce potraviny nevalnej kvality, za cenu znečisťovania prostredia.
„Som absolventom Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, kde som sa naučil veľa vecí. Na základe získaných vedomostí som podľahol najnovším trendom výroby, ktorá sa zameriavala na intenzívnu produkciu s veľkými rozlohami polí, vysokým stupňom mechanizácie a chemizácie výroby, veľkou koncentráciou hospodárskych zvierat na plochu, pestovaním širokej škály prešľachtených poľnohospodárskych plodín. Pochopil som však, že človek je stále nespokojný, že to čo stačilo včera, zajtra už je málo. Chceme stále väčšie výnosy, vyššie prírastky. Dôsledkom nenásytnosti sa znásobuje spotreba priemyselných hnojív, chemických prostriedkov na ochranu rastlín a doplnkových látok vo výžive zvierat. Pochopil som, že intenzívne poľnohospodárstvo spôsobuje škody na životnom prostredí a aj na zdraví ľudí. Cítil som, že to chcem zmeniť,“ uviedol skúsený chovateľ.
Postupne tak uprednostnil osvedčené postupy striedania plodín na poli ako prirodzenú ochranu plodín proti škodcom a chorobám, úrodnosť pôdy obnovil používaním organických hnojív z chovu zvierat. Klasický chov časom zmenil na biochov so spracovaním a predajom mäsa, spĺňajúci najprísnejšie kritériá. Kruh sa uzavrel a Gastrofarma Salka predáva iba vlastné mäso a výrobky spracované na vlastnom bitúnku, čím ručí za kvalitu a ekologickú čistotu svojej produkcie. Podľa slov chovateľa, znamená to nielen zdravšie nutričné zloženie, ale najmä nezameniteľnú chuť výrobkov, ktorá zákazníkov ohromuje svojou intenzitou.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 15.