Manažment pasenia sa používa ako nástroj na optimalizáciu využitia krmovín a udržanie úžitkovosti zvierat. Metódy pasenia môžu mať viaceré účinky na kŕmne systémy, ale často počúvame o negatívnych, ako je nadmerná pastva a narušená vytrvalosť porastu.
Medzi spôsoby pastvy patrí kontinuálna a rotačná pastva. Pri nepretržitej pastve majú zvieratá počas pastevnej sezóny neobmedzený prístup na určitú plochu pôdy. Pri rotačnej pastve je systém pastvín rozdelený na výbehy, ktoré sa striedajú medzi pastvou a odpočinkom na opätovný rast rastlín. Rotačný spôsob pastvy vyžaduje vyššiu počiatočnú investíciu (ploty, zavlažovače), úroveň manažmentu a práce, ale môže poskytnúť lepšiu distribúciu živín a využitie krmiva ako nepretržité pasenie.
Vhodný manažment pastvy je dôležitý pri udržiavaní zdravého kŕmneho porastu. Pre správne zvýšenie konkurencieschopnosti a odolnosti požadovaných druhov krmovín je však potrebné pochopiť, aký vplyv má pastva na jednotlivé rastliny, ako aj na celkový porast. Vo všeobecnosti frekvencia (ako často) a intenzita (ako presne sa odstraňuje krmivo) odstraňovania nadzemnej listovej plochy alebo defoliácie priamo ovplyvňujú udržateľnosť a životnosť systémov živočíšnej výroby na báze krmovín.
Manažment pasenia ovplyvňuje:
Manažment pastvy ovplyvňuje schopnosť krmovín zotaviť sa po defoliácii (odlistení). Po spásaní je dôležité ponechať správnu zvyškovú listovú plochu, aby rastliny mohli opäť rýchlo rásť. Listy fungujú ako „solárny panel“ tým, že zachytávajú slnečné svetlo a využívajú ho na vytváranie nového rastu. Keď po spásaní zostáva len veľmi malá plocha listov, tým viac sa rastlina musí spoliehať na zásoby sacharidov v koreňoch, aby mohla znovu vyrásť. Čím častejšie sa to stane, tým je pravdepodobnejšie, že táto rastlina vyčerpá svoje koreňové rezervy a rastlina sa časom stane menej vytrvalou.
Dostatočná listová plocha
Odporúčaná výška strniska alebo cieľová výška pastvy jednotlivých druhov krmovín má za cieľ umožniť, aby po spásaní zostala dostatočná listová plocha, aby sa rastliny mohli zotaviť a znovu rásť bez toho, aby sa príliš spoliehali na koreňové rezervy.
Viac sa dočítate v príspevku Doc. Ing. MÁRIE CHRENKOVEJ, CSc. a Ing. ZUZANY FORMELOVEJ, PhD. z NPPC – VÚŽV Nitra - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 18.
