Miestna akčná skupina (MAS) Malohont patrí medzi najväčšie na Slovensku a v rámci regiónov Malohont a Gemer prerozdelila medzi obce a podnikateľov v končiacom programovom období 2007- 2013 zhruba 2 milióny eur a podporili 64 projektov. Podľa slov manažérky Miroslavy Vargovej jej rukami prešli všetky projekty, za najvýznamnejší však považuje rekonštrukciu nevyužitej budovy v meste Hnúšťa, z ktorej sa stala mestská knižnica.
"Bola to veľká investícia a má osobitý význam z niekoľkých dôvodov. Pre mesto aj región tam vznikol veľmi pekný reprezentačný priestor a navyše je to jediná knižnica na území MAS, ktorá je otvorená každý pracovný deň," povedala Vargová. Predchádzajúce priestory knižnice boli oveľa horšie, keďže sídlila v dvojposchodovom rodinnom dome. "Terajšie priestory sú vybudované bezbariérovo a mesto Hnúšťa za takéto riešenie získalo aj ocenenie. Pre mňa osobne je však tento projekt významný nielen pre opravu samotnej budovy, ale tiež pre množstvo aktivít, ktoré sa v nej teraz konajú a sú určené aj pre tú časť širokej verejnosti, ktorá nepatrí k aktívnym čitateľom," priblížila manažérka. V knižnici sa tak organizujú napríklad aj rôzne besedy, koncerty a iné spoločenské akcie. "Navyše, má význam pre celé okolie, keďže jej služby využívajú aj obyvatelia okolitých obcí," zdôraznila.
Hnúšťa je zároveň jediným mestom v celej MAS Malohont, do ktorej patrí celkovo 43 obcí s 28.000 obyvateľmi, pričom posledné štyri pribudli v roku 2014. Väčšina z nich je z okresov R. Sobota, Poltár, jedna je z Revúckeho okresu. "Naša akčná skupina bola založená v marci 2007, ale predchádzala jej neformálna spolupráca troch miestnych mikroregiónov. Pre názov Malohont sme sa rozhodli preto, že 80 % územia leží na území tohto historického regiónu," priblížila začiatky akčnej skupiny Vargová.
Táto skupina je v rámci Slovenska jednou z najväčších, či už z hľadiska počtu obyvateľov, alebo počtu obcí. Veľkosť je však v tomto prípade aj istou nevýhodou. "Balík peňazí, ktorý miestne akčné skupiny dostali, bol totiž vo všetkých prípadoch rovnaký a deliť sa oň muselo viacej obcí i podnikateľov," vysvetlila manažérka. MAS Malohont patrí na popredné miesto aj v ďalšom ukazovateli, ktorý je však už menej potešujúci. "Žiaľbohu, sme na čele aj z hľadiska nezamestnanosti. To je však dané okresom, v ktorom pôsobíme," konštatovala Vargová.
Prioritou skupiny je momentálne príprava stratégie pre nadchádzajúce nové programové obdobie 2014-2020, keďže sa v ňom otvárajú nové možnosti. "Doteraz sme mohli podporovať podnikateľov len v cestovnom ruchu. To je síce významná zložka, ale my sme v regióne, kde je nezamestnanosť 20 % až 30 % a nemáme tu až také turistické zaujímavosti nadnárodného významu, aké sú napríklad v Tatrách," uviedla manažérka. Podľa jej vyjadrenia je preto dobré, že v novom programovom období môžu podporiť aj tvorbu pracovných príležitostí na vidieku. "V regióne máme napríklad veľa firiem na spracovanie dreva a po novom im tak môžeme lepšie pomôcť," povedala.
Ďalšou pozitívnou zmenou nového programového obdobia je rozšírenie okruhu žiadateľov. "Doteraz sme mohli podporovať len podnikateľov, obce a vzdelávacie mimovládne organizácie. Teraz však k nim pribudli aj občianske združenia a mikroregióny. Vďaka tomu sa môže projekt, týkajúci sa viacerých obcí, predložiť spoločne za jeden región," načrtla Vargová. Podľa jej slov vďaka tomu môže dôjsť k zníženiu administratívy a nákladov na realizáciu projektu.
V novom programovom období môže spomínaná akčná skupina rátať tiež s väčším objemom finančných prostriedkov. "Každá MAS môže vo forme fixnej časti príspevku dostať 2,8 milióna eur. Ďalšia časť je variabilná a my na základe našej veľkosti a charakteristík by sme mohli získať dokopy až 3,8 milióna eur," uzavrela Vargová.
Miestne akčné skupiny sú zakladané samosprávami, občianskymi združeniami a podnikateľskými subjektmi a tvoria akýsi spojovací článok medzi miestnou úrovňou a štátom. Pri ich vytváraní je však nutné dodržať určité základné podmienky, stanovené Európskou úniou. Musí ísť o súvislé územie s minimálne 10.000 a maximálne 150.000 obyvateľmi, ktoré by mali spájať historické predpoklady, alebo geografické väzby. Na Slovensku musí mať navyše právnu formu občianskeho združenia a v rozhodovacích orgánoch môže byť maximálne 50 % zástupcov verejnej sféry.
(tasr)
