Situácia v spoločnosti nie je v súčasnosti ľahká a toľko problémov, ktoré sa po koronavírusovej pandémii objavili, asi väčšina z nás neočakávala. Na druhej strane, máme teraz možnosť propagovať vlastné potraviny, ktoré si dokážeme doma, priamo v regiónoch vyrobiť, či už pestovaním alebo chovom hospodárskych zvierat.
Nie je to jednoduché, pretože dokážeme doma veľa vyrobiť, ale predať svoju produkciu za zodpovedajúce ceny, nie je ľahké. A v prípade, že nemáme dostatok produkcie doma, mali by sme využiť všetky možnosti, aby sme nakupovali produkciu od našich „bratov“ z Českej republiky, ktorá nám je historicky a aj kultúrne najbližšia, a máme istotu, že v prípade kvality potravín platia prísne pravidlá pre ich výrobu, ktorých dodržiavanie je garantované štátnou kontrolou. Je veľa sektorov, kde sa Česi dokázali s produkciou udržať na výrazne vyššej úrovni ako my. Jednou z oblastí je aj odchov capkov. Pokoju a spokojnosti nenahráva ani ekonomika a situácia v hospodárstve, ale nie je snáď žiadna oblasť nášho života, kde by sme nemali čo zlepšovať.
A všetko, čo sa okolo nás deje, sa prejavilo aj na 11. ročníku memoriálu doc. Egona Gyarmathyho, ktorý pár nadšencov organizovalo presne 10 rokov od jeho nečakaného a náhleho úmrtia. Je škoda, že namiesto pietnej spomienky a dôstojného pripomenutia si tohto nestora, aj za fyzickej prítomnosti syna doc. Egona Gyarmathyho, sa objavili zásadné trhliny v chovateľskej organizácii, ktorá má slúžiť okrem iného v prospech rozvoja chovu jednotlivých druhov zvierat, ktoré zastrešuje, teda k rozvoju chovu, ak ideme od tých najväčších zvierat, tak od oviec, kôz, králikov, hydiny, holubov, morčiat, exotického vtáctva, spevavých kanárikov, akváriových rýb. Zároveň máme robiť všetko preto, aby sme do našich radov prilákali mládež a aby sme si vychovávali nástupcov, ktorí budú v chovateľstve pokračovať.
Tradične v auguste, už roky hodnotíme plemenných capkov počas medzinárodnej výstavy Agrokomplex. S hodnotením capkov na medzinárodnom výstavisku začal dnes už nebohý doc. Egon Gyarmathy. Dôvodov bolo viacero, podujatie malo „cveng“, išlo o výstavu, na ktorú sa prišli pozrieť nielen Slováci, ale aj Česi, Maďari, Poliaci, Nemci, Rakúšania či Francúzi, výstava, ktorá prezentovala naše úspechy v chovateľstve, ale zároveň ukázala aj naše dobré vlastnosti ako pohostinnosť, priateľstvo, dobrá nálada, ale aj odbornosť. Výstava, ktorá spájala rôzne regióny, kraje či štáty, odborníkov alebo laikov, podobne ako olympijské hry, kedy zbrane „mlčia“ a ide len o súperenie. Chovatelia predvádzali svoje dosiahnuté chovateľské úspechy, bolo možné porovnať, kto z chovateľov dokáže perfektne odchovať plemenných capkov, kto ich dokáže pripraviť na predvádzanie a samotné zvieratá sa na predvádzacej ploche naozaj niekedy „predvádzali“ hlasom, poslušným krokom alebo aj „tanečnými“ kreáciami, keď neboli zvyknuté na veľký počet ľudí či hluk alebo záujem hodnotiacej komisie.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 40.
