Na každej farme sa nachádzajú skupiny rôzne kvalitných zvierat. Z niektorých sa stanú budúce plemenníky či jalovice na obnovu základného stáda, iné pôjdu do výkrmu, alebo na farme strávia len pár týždňov pred predajom. Všetky však majú po celú dobu právo na zodpovedajúcu výživu, ustajnenie, chovateľskú a veterinárnu starostlivosť, a to s minimom stresu - či už v stajni alebo pri preprave.
Či už sa v chove narodí jalovička so špičkovým rodokmeňom, ktorú chovateľ plánuje predvádzať na výstavách a využiť ako darkyňu embryí, alebo taká, ktorá bude určená „len“ na obnovu produkčného stáda, býček s ambíciami stať sa certifikovaným plemenníkom alebo len na predaj na výkrm - všetky teľatá majú právo na rovnakú základnú starostlivosť po narodení, v priebehu odchovu i pri nevyhnutných prevozoch.
V prvom rade ide o zodpovedajúce popôrodné ošetrenie, označenie a napojenie mledzivom. Existuje tzv. pravidlo 1-2-3, ktoré znamená, že teľa by prvé napojenie mledzivom malo dostať do dvoch hodín po narodení, a to tromi litrami mledziva. V nasledujúcom období majú byť všetky teľatá kŕmené najmenej dvakrát denne zodpovedajúcou dávkou mlieka či mliečnej náhradky, mať neustále voľný prístup k pitnej vode, prípadne aj koncentrovanému krmivu, tzv. štartéru a senu.
V niektorých chovoch dojeného dobytka síce používajú odlišné krmivá pre jalovičky a býčky, ale vždy tak, aby všetky teľatá dostali potrebnú dávku živín a energie. Spôsob ustajnenia by mal teľatá ochrániť pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi a umožniť im pohodlný odpočinok. To znamená nielen dostatok priestoru, ale aj vhodnej podstielky, najčastejšie slamy. Podstielka v koterci teľatníka či pod prístreškom alebo vo vonkajšom individuálnom boxe musí byť udržovaná v dostatočne vysokej vrstve, čistá a suchá. Všetkým teľatám by mala byť venovaná zodpovedajúca pozornosť a pri kontrole a prípadnom ošetrení musí byť so všetkými teľatami zaobchádzané rovnako šetrne, aby boli minimálne stresované. Žiadnemu teľaťu by nikdy nemala byť odopretá zodpovedajúca starostlivosť či nevyhnutná liečba a so žiadnym z nich by nikdy nemalo byť manipulované hrubo a necitlivo, a to ako pri chovateľských či veterinárnych zákrokoch, tak pri presunoch v rámci farmy alebo pri prevoze na dlhšie vzdialenosti.
Preprava má pravidlá
Bez dopravy na menšie či väčšie vzdialenosti sa nezaobíde žiadny chovateľ. Každý deň musí riešiť premiestňovanie krmiva alebo odpadu, ale často i jednotlivých zvierat či ich skupín. Kým pri preprave materiálu ide hlavne o to, aby sa všetko dostalo včas a bez strát z bodu A do bodu B, v prípade zvierat je sledovaných viac faktorov. Bezpečnosť a welfare patria medzi tie najdôležitejšie.
V závislosti od dôvodu a vzdialenosti býva preprava zvierat riešená vlastnými prostriedkami alebo prostredníctvom externej služby. Môže ísť o prevoz teliat či jalovíc do odchovne, premiestnenie skupiny na pastviny, prepravu predaných či nakúpených jedincov alebo o poslednú cestu na bitúnok. Len máloktoré zviera zvládne procedúry spojené s nakladaním a cestou bez stresu. Chovateľ preto musí vynaložiť maximálne úsilie na to, aby narušenie welfare bolo čo najmenšie a trvalo čo najkratší čas. Existuje veľa faktorov, ktoré zvyšujú alebo naopak znižujú pôsobenie stresu a prispievajú k zhoršeniu či k zlepšeniu plynulosti, bezpečnosti a dôsledkov prepravy. Zvolený dopravný prostriedok nesmie predstavovať nebezpečenstvo ani pre zdravie zvierat a obsluhy, ale ani pre životné prostredie, čo znamená, že z neho napríklad nesmie vypadávať podstielka, unikať výkaly či moč. Počas celej prepravy musí zaistiť vhodné podmienky pre prepravované zvieratá - či už ide o teplotu, vlhkosť a cirkuláciu vzduchu. Počet prepravovaných zvierat musí zodpovedať danej ploche, vzdialenosti a typu cesty.
Preprava = stres
Každá zmena je pre zvieratá stresujúca. Často prepravovanou kategóriou sú teľatá, najmä býčky dojných plemien, ktoré bývajú vo veku niekoľkých (obvykle troch) týždňov odvážené do podnikov zaoberajúcich sa výkrmom. Niekedy môže ísť o dlhé medzinárodné cesty, čo sa spája s rizikom vysokej dávky stresu s celým radom negatívnych dôsledkov.
Medzi možné následky prepravného stresu možno počítať vzostup hladiny biomarkerov oxidatívneho stresu a stresových hormónov, ktoré bývajú spájané s prepuknutím respiračného syndrómu dobytka (bovine respiratory diesease, BRD) a so zvýšenou mortalitou teliat. Okrem toho môže stres vyvolaný prepravou a zmenou prostredia viesť u teliat mladších než jeden mesiac k dehydratácii, strate telesnej hmotnosti a k obmedzeniu efektivity následného výkrmu.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 25.
