Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že na niektorých stromoch kôstkovín zostala časť úrody. Pri bližšom pohľade však zistíme, že ide o poškodené plody, ktoré už nemožno zužitkovať.
Toto poškodenie spôsobuje hubové ochorenie s názvom moníliové odumieranie kvetov a výhonkov (moníliová hniloba), ktorého pôvodcom je huba Monilia laxa. Môže napádať listy, kvety aj letorasty. Je zároveň najčastejšou príčinou postupného odumierania konárov čerešní, višní, marhúľ a broskýň.
Pri napadnutí kvetov prerastá huba cez bliznu, semenník a stopku až do dreva. Kvety a malé plody hnednú a zasychajú. Listy aj s letorastami vädnú a usychajú. Najnápadnejšie je poškodenie plodov. V čase dozrievania vznikajú najprv mäkké hnednúce miesta, ktoré sa rýchlo rozširujú na celý plod. Neskôr sa na povrchu tvoria typické kruhy vankúšikov krémovej farby, tvorené konídiami huby. Plody buď opadávajú, alebo mumifikujú a zostávajú visieť na strome. Napadnuté bývajú len poškodené plody, napr. ľadovcom, obaľovačmi alebo popraskané po rýchlych zmenách počasia alebo silnej zálievke. Plod s neporušenou šupkou sa nemôže nakaziť. Infekcia pokračuje cez plody a ich stopky ďalej cez konáre dovnútra koruny. Vetvičky a konáre môžu byť napadnuté aj priamo, napr. cez poranenia. Na postihnutých miestach sa často objavuje neskôr glejotok.
Táto choroba nemáva pri bežnom priebehu počasia epidemický charakter. Nové infekcie s najväčšími poškodeniami vznikajú najmä tesne pred kvitnutím a počas kvitnutia, kedy je pre rozvoj patogénu najvhodnejšie dlhodobé daždivé a zároveň chladné počasie. Je zaujímavé, že práve dlhšie trvajúce teploty pod 12 ºC silne podporujú vznik infekcií.
Keďže huba preniká do hostiteľa najmä z vlani napadnutých plodov, je veľmi dôležité všetky poškodené plody najneskôr na jeseň po opade listov zo stromov odstrániť. Parazit z týchto plodov preniká ďalej od koncov vetvičiek dovnútra koruny, preto pri reze treba odrezať suché konce konárov až po zdravé drevo. Preventívne pôsobí aj správny výber vzdušných stanovíšť, vyrovnaná výživa, presvetľovanie koruny, prípadne výber odolných odrôd. V prípade daždivej jari možno využiť aj chemickú ochranu, a to prvýkrát tesne pred kvitnutím, prípadne druhýkrát hneď po odkvitnutí. Toto ošetrenie býva pravidelne každoročne včas signalizované spolu s aktualizovaným výberom povolených prípravkov.
Hniloba plodov spôsobená touto chorobou býva taktiež iba pri vlhkom počasí, ale v tomto prípade sú potrebné vyššie teploty okolo 20 – 24 ºC, čo v období dozrievania nie je v našich podmienkach nič výnimočné. Ešte vyššie teploty urýchľujú usychanie vody na povrchu plodov, a tým obmedzujú vznik hniloby. Pre zníženie infekcií je dôležité správne regulovať závlahový režim, aby nadmerným zalievaním nedošlo k praskaniu plodov. Ďalej treba zabrániť aj akémukoľvek poraneniu plodov, ale aj kôry, ktoré sú vstupnou bránou huby. V nevyhnutných prípadoch je možná aj chemická preventívna ochrana v dostatočnom predstihu, aby bolo možné dodržať ochrannú dobu pred zberom plodov.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
