Bezrohú populáciu možno dosiahnuť počas niekoľkých generácií, pozornosť však treba venovať genetickej rozmanitosti a charakteristickým znakom ako sú kondícia, výkonnosť a exteriér.
Od jesene 2017 sú nariadenia na odstraňovanie rohov dobytka oveľa prísnejšie. V zmysle zákona o ochrane zvierat, náklady a výdavky na odrohovanie výrazne vzrástli a preto pre farmára sú zvieratá, ktoré sa narodili celkom bez rohov, atraktívnou alternatívou.
Ale je možné zmeniť na geneticky bezrohé aj vlastné stádo a v krátkom čase už nemusieť vykonávať odstraňovanie rohov? V zásade je chov na bezrohosť relatívne jednoduchý, lebo charakteristické znaky sú monogénne, teda určené jedným lokusom. Okrem toho, dedičnosť je dominantná, to znamená len heterozygotné zvieratá, ktoré získali bezrohosť (P) len od jedného rodiča, sú samé celkom bez rohov. Takže vidieť veľmi rýchlo výrazné selektívne úspechy. Teoreticky by teda bolo možné získať počas niekoľko málo generácií bezrohé stádo zo sto percentne rohatých zvierat, ak sa použijú výlučne geneticky bezrohé býky a staré kravy budú postupne nahradené bezrohými potomkami.
Tabuľka ukazuje výsledky párenia bezrohých býkov (čistokrvných PP, resp. zmiešaných Pp) na rohaté, resp. zmiešané bezrohé kravy. Čistokrvné bezrohé býky produkujú vždy bezrohé teľatá, zatiaľ čo zmiešané bezrohé býky 50 až 75 % bezrohé teľatá (v závislosti od statusu rohov kráv). V praxi sa však rýchly prechod neodporúča z niekoľkých dôvodov. Na jednej strane je výber geneticky bezrohých plemenníkov z dôvodu zvýšeného dopytu na vzostupe, napriek tomu pri domácich plemenách vidieť len zlomok populácie.
Celý článok je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 45.
