Možnosť využívania slamy na energetické účely v poľnohospodárstve, resp. na vidieku sa rýchlo mení na potrebu. Zvyšovanie cien tradičných palív a znižovanie príjmov vidieckeho obyvateľstva pôsobí na myslenie a dnes už nie je neprijateľná predstava, že napr. lacná repková slama z 0,5 až 1 ha zabezpečí teplo pre rodinný dom, alebo že slama zo 100 ha obilnín pokryje požiadavky na teplo pre sušenie a vykurovanie objektov veľkého poľnohospodárskeho podniku. Likvidácia zvyškov slamy jej spaľovaním priamo na riadkoch je vo väčšine európskych krajín zakázaná z dôvodov ochrany životného prostredia a ani zaorávanie slamy, najmä v suchších rokoch, nie je najlepším riešením.
Výsledky experimentálnych meraní potvrdili, že repková a pšeničná slama majú vyššiu výhrevnosť než niektoré druhy hnedého uhlia. Je možné ich zberať v suchom stave technikou, ktorá je k dispozícii v každom poľnohospodárskom podniku. Aj pre uskladnenie sa spravidla nájdu vhodné priestory. V zahraničí, ale už aj na našom trhu sú ponúkané rôzne riešenia spôsobov úpravy slamy pre spaľovanie, plnenie kúrenísk, aj kúreniská samotné. Značnou výhodou slamy je, že obsahuje len veľmi málo popola a neobsahuje síru a ťažké kovy. Podiel splynujúcich častí je však vysoký - až 80 % a hustota energie nízka - tomu musí zodpovedať aj kúrenisko. Na druhej strane briketovanie, ktoré vyžaduje len asi 4 - 7 % obsahu energie slamy, môže túto vlastnosť prispôsobiť aj požiadavkám súčasných kúrenísk.
Slama je dnes väčšinou odpadom s najnižšou cenou medzi palivami. Jej využívanie si vyžaduje vypracovanie celého systému najmenej v rámci jedného podniku. Podľa prepočtov viacerýchodborných pracovísk využívanie 15 - 20 % každoročne vyrobenej slamy pre energetiku neohrozí úrodnosť pôdy.
Celý článok v RN č. 26
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. JOZEF ĎUĎÁK, CSc.
SPU Nitra
