Najväčšou výzvou bola v tom čase opätovná akreditácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry a príprava Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027. Počas výkonu funkcie bolo potrebné zvládnuť náležitosti, ktoré priniesla reforma národných parkov, či riešiť následky vojny na Ukrajine v podobe obrovského nárastu výrobných vstupov a extrémnej potravinovej inflácie.
Predpokladom exaktného a dátami podloženého riadenia agrorezortu je naprieč politickým spektrom akceptovaná stratégia rozvoja a smerovania celého poľnohospodárskeho, lesohospodárskeho, potravinárskeho odvetvia a rozvoja vidieka. Preto, prvýkrát v histórii rezortu, predložil minister Samuel Vlčan na rokovanie vlády "Víziu spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035", ktorá ju v decembri 2021 prijala. Materiál určuje perspektívne rozvoja schopné vertikály vo väzbe na klimatickú zmenu a nástup nových technológií.
Z Vízie vychádzal rezort pri príprave Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027 (SP SPP), ktorý v nasledujúcich štyroch rokoch prináša do sektora 4,261 miliardy eur z európskeho a štátneho rozpočtu. Minister Vlčan po nástupe do funkcie významne akceleroval prípravu dokumentu, keďže Slovensko v prípravách zaostávalo zo zvyškom Európskej únie a plány jednotlivých krajín museli byť hotové a prijaté do konca roka 2022. To sa ministerstvu v spolupráci so stavovskými organizáciami podarilo a 24. 11. 2022 Európska komisia schválila finálnu podobu slovenského Strategického plánu. Aby sa pôdohospodári, potravinári a organizácie pôsobiace v oblasti rozvoja vidieka oboznámili s novými pravidlami Spoločnej poľnohospodárskej politiky, vznikla od 1. 1. 2023 nová vzdelávacia inštitúcia v gescii MPRV SR – Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií (IZPI). Zásadným pre zlepšenie stavu slovenského agrorezortu je zvýšenie spolufinancovania tzv. II piliera z 25,7 % na 36,92 %, čo predstavuje nárast o 288 miliónov eur na celé obdobie novej SPP.
Existenčne zásadnou prioritou pre ďalšie fungovanie agrorezortu bolo opätovné udelenie akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Minister Vlčan ešte v pozícii štátneho tajomníka nechal vypracovať audit agentúry, ktorým sa ale jeho predchodca, vtedajší minister Ján Mičovský neriadil a akreditáciu PPA odobral. To spôsobilo, že agentúra nemohla takmer rok a pol vyplácať platby a dotácie. Po nástupe ministra Vlčana do funkcie došlo k naštartovaniu procesu splnenia podmienok akreditácie. Času na splnenie 70 podmienok bolo málo, novému manažmentu agentúry pod vedením Jozefa Kissa sa to podarilo za 4 mesiace k 15. 10. 2021. Medzi inými opatreniami PPA zaviedla nový systém monitorovania konfliktu záujmov, ktorý sleduje možnú väzbu medzi žiadateľom a poskytovateľom, žiadateľom a stavebnými firmami a vylučuje z konania pracovníka PPA, ktorý projekt vyhodnocuje a nenapĺňa kritériá konfliktu záujmov. Týmto systémom sa inšpirujú aj zahraničné pôdohospodárske agentúry. Vďaka vyššie uvedenému mohla PPA vyplatiť v roku 2022 na priamych platbách 500 – 600 miliónov eur; vo forme projektových podpôr 400 miliónov eur a štátnu pomoc v historicky najvyššej výške 143 miliónov eur.
Spomínaný forenzný audit odovzdal Samuel Vlčan už v pozícii ministra na Úrad špeciálnej prokuratúry začiatkom roka 2022. Za obdobie spred roka 2020 sa však už aj po opätovnom udelení akreditácie vzťahovali tzv. korektúry Európskej komisie v maximálnej, 25-percentnej výške. To znamená, že každú platbu, ktorá PPA vyplácala, bolo potrebné doplniť zo štátneho rozpočtu. Rokovania o znížení tejto korekcie a zárukách zo strany slovenského agrorezortu prebiehali prakticky neustále, až kým vo februári 2023 eurokomisia nepotvrdila, že korekciu na výzvy vyhlásené po znovuzískaní trvalej akreditácie PPA ruší, čím rezort ušetril štátnemu rozpočtu 125 miliónov eur. Korekcia na platby týkajúce sa obdobia spred roka 2020 naďalej platia a rokovania pokračujú.
So zvýšením potravinovej sebestačnosti Slovenska úzko súvisí potrebná modernizácia poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorá za uplynulých 30 rokov zaostávala za zvyškom Európy. Dôsledkom toho je nižšia konkurencieschopnosť našich potravinárov a vyššie ceny ich produktov, čo je v súčasnej výške potravinovej inflácie zásadnou nevýhodou pre ďalší rozvoj slovenského potravinárstva. Jedinou cestou, ako tento negatívny trend zvrátiť je zvýšenie investícií do modernizácie. Opätovne akreditovaná PPA vyhlásila projektové výzvy pre poľnohospodárov (216,8 miliónov eur) a potravinárov (240 miliónov eur). Prvýkrát v histórii SR je alokácia dostatočná na celý objem žiadostí. Pri intenzite pomoci 50 % znižujeme investičný dlh v rezorte o 480 miliónov eur, teda na polovicu. Okrem týchto výziev bolo na malé projekty vyčlenených 50 miliónov eur, ďalej sú otvorené výzvy v hodnote 202 miliónov eur a rezort pripravil úplne nový typ výzvy v hodnote 5 miliónov eur na podporu charitatívnych organizácií, ktoré distribuujú potravinovú pomoc ľuďom žijúcim v ťažkých životných podmienkach.
V oblasti pozemkových úprav, ktoré sú dôvodom väčšiny problémov slovenského agrosektora inicioval minister Samuel Vlčan prípravu tzv. Registra užívacích práv k pôde. Z tohto verejného registra bude jasné, kto je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy a kto ju obhospodaruje, teda poberá príslušné platby a dotácie. Zároveň sa rozbehlo sceľovanie pozemkov v 240 katastrálnych územiach, proces je však zdĺhavý a nákladný, preto sa minister Vlčan obrátil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského, aby v tejto oblasti pomohli s návrhmi riešení akademici.
Minister pôdohospodárstva zastrešuje veľkú oblasť lesného hospodárstva, ktorá prechádza zmenou filozofie a prístupu k obhospodarovaniu lesa s ohľadom na technologický rozvoj a predovšetkým klimatickú krízu. LESY SR, ako štátny podnik zameraný na hospodárenie v lesoch a obchod s drevom, čelil týmto výzvam ťažkopádne. Naviac sa pridala reforma národných parkov, ktorá podniku a rezortu priniesla množstvo úloh súvisiacich s presunom správy nad chránenými územiami v národných parkoch. Pod vedením ministra Vlčana došlo k reorganizácii štruktúry riadenia štátneho podniku LESY SR, čím sa podarilo ušetriť 6 miliónov EUR na režijných nákladoch ročne. Reformou obchodnej politiky sa LESOM SR podarilo ukončiť hospodársky rok 2022 v zisku po zdanení 16, 4 milióna eur a za prvý kvartál 2023 predstavuje zisk po zdanení 25, 8 milióna eur.
Súčasťou transformácie je aj nastavenie efektívnych a transparentných procesov pri nakladaní s majetkom štátu pri jeho predaji a prenájme, ako aj pri predaji drevnej hmoty, či nakladaní s poľnými revírmi. Aby podnik zaistil transparentnosť pri obchodovaní s drevom, spustil aplikáciu "Otvorené drevo", v ktorej si môže verejnosť prezrieť všetky informácie o dodávkach dreva pochádzajúceho z území v správe LESY SR.
Veľkou témou uplynulého roka, ktorej venoval minister Vlčan intenzívnu pozornosť, bola potravinová inflácia a pomoc potravinárom so zvýšenými nákladmi na energie a ďalšie výrobné vstupy. V marci 2022 podpísalo ministerstvo spolu so zástupcami obchodníkov Deklaráciu cenovej stability 13 základných druhov potravín, v ktorej sa zaviazali, že nebudú dvíhať svoje marže v prípade najčastejšie sa vyskytujúcich potravín v nákupnom košíku Slovákov. Po roku skúseností s touto deklaráciou prišli zástupcovia obchodníkov s tzv. Protiinflačnou garanciou. Obchodné reťazce si samé určili vybrané potraviny, pri ktorých garantujú, že ceny týchto produktov nezvýšia počas troch mesiacov. Dokopy ide o 400 rôznych druhov potravín. Dobrou správou je, že po rokoch, keď spotrebitelia nakupovali prevažne zahraničné potraviny sa tento trend podarilo v druhom polroku 2022 zvrátiť. Podiel tržieb z predaja slovenských potravinárskych produktov sa zvýšil o 2 % na 51 % a prevážil tak podiel zo zahraničnej produkcie. Na základe tejto informácie považuje odchádzajúci minister Vlčan reštart slovenského potravinárstva za úspešne zavŕšený.
Na strane producentov produktov poľnohospodárskej prvovýroby a spracovateľov má rezort väčšie kompetencie pri poskytovaní pomoci. Preto, ako prvé ministerstvo, začal agrorezort vyplácať podporu na zmiernenie následkov energetickej krízy v celkovej výške 46 milióna eur za celý rok 2022. Zároveň expresne vyplatil kompenzácie za škody spôsobené suchom v lete 2022. Do konca roka dostali chovatelia hospodárskych zvierat 41,7 milióna eur. Na podporu občanov zasiahnutých vysokými cenami energií zjednodušil a sprístupnil š. p. LESY SR samovýrobu palivového dreva.
V dôsledku ruskej agresie na Ukrajine sa skomplikoval až znemožnil vývoz obilia od nášho východného suseda cez prístavy v Čiernom mori. V rámci koridorov solidarity umožnilo Slovensko od júna minulého roka transport ukrajinského obilia cez Európu do jej prístavov a cieľových destinácií v Afrike a Ázii. Bezcolný styk však spôsobil problémy našim pestovateľom obilia, keďže množstvo lacnejšieho ukrajinského obilia skončilo v európskych sýpkach, a to naše sa stalo nepredajným. Vážnu situáciu v krajinách, ktoré susedia s Ukrajinou preto minister Vlčan riešil na európskej úrovni. Nateraz platí zákaz dovozu 4 komodít z Ukrajiny do Poľska, Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska. Situáciou sa však bude musieť intenzívne zaoberať aj nový minister agrorezortu.
Zároveň budú musieť rezortné organizácie Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR) a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) pokračovať v intenzívnych kontrolách dovozených potravinárskych a krmovinových komodít pôvodom z Ukrajiny, keďže stále platí Usmernenie ŠVPS SR o zákaze spracovania a uvádzania týchto produktov na náš trh, pokiaľ ich neotestujú vyššie spomínané organizácie MPRV SR, či spĺňajú všetky normy bezpečnosti.
ŠVPS SR zohráva významnú úlohu aj pri boji proti šíreniu vysoko nákazlivého afrického moru ošípaných v Európe. Vďaka prísnym nariadeniam, opatreniam a ich dodržiavaniu sa podarilo zastaviť šírenie nákazy do západnej časti Slovenska, kde sa nachádzajú najväčšie farmy ošípaných.
(tasr)
