Múčnatka mrkvová nenapáda iba mrkvu

Pomerne rozšírenou a známou chorobou, ktorá však nespôsobuje priame veľké škody, je múčnatka mrkvová (Erysiphe heraclei). Napáda mrkvu, zeler, petržlen, paštrnák, rascu, kôpor, aníz a veľa ďalších druhov divorastúcich rastlín z čeľade mrkvovitých.

Listy, hlavne na hornej strane, listové stopky, výhonky a okolíky pokrýva bielym jemným múčnatým povlakom. Povlaky pri silnom napadnutí vydávajú zatuchlý zápach. Na jeseň sa uprostred tmavšieho povlaku objavujú hnedé guľovité „zrniečka“. Pri silnejšom napadnutí rastliny zaostávajú v raste, žltnú, bronzovatejú a stávajú sa krehkými. Niekedy odumierajú celé rastliny, najmä keď sú nakazené v skorej fáze vývinu. Semenné rastliny pri silnejšom postihnutí majú drobné semená s menšou klíčivosťou.

Huba prezimuje na napadnutých zvyškoch rastlín, na ktorých sa nachádzajú blanky s krátkymi nitkovitými úponkami. V blanke sa nachádza 4 - 8 vreciek a v každom 2 - 5 vreckatých výtrusov. Na jar blanky i vrecká pukajú a z nich sa vysypú výtrusy, ktoré infikujú rastliny v poraste. Počas vegetácie sa huba rozširuje pomocou konídiových výtrusov.

Na obmedzenie výskytu huby sú najúčinnejšie a úplne postačujúce preventívne opatrenia. Náchylné sú najmä husté, zaburinené a tienené porasty. Na tom istom pozemku sa odporúča mrkvovité rastliny pestovať v odstupe 3 - 4 rokov (v malej záhradke treba striedať jednotlivé záhony) a zároveň uplatňovať priestorovú izoláciu od iných hostiteľských rastlín huby, teda petržlenu, zeleru a paštrnáku. Pri výseve treba dodržiavať normy výsevku (nepresievať veľkým množstvom osiva) a neprehnojovať dusíkom.
Po zbere úrody je nevyhnutné zlikvidovať všetky zvyšky chorých rastlín a pôdu hlboko pokopať alebo poorať. Keďže choroba sa prenáša aj semenom, treba vysievať osivo iba zo zdravých a uznaných porastov. Primerané a vyvážené hnojenie draslíkom a dusíkom a závlaha v období sucha brzdia šírenie huby a podporujú tvorbu nových zdravých listov. Dôležité je ničenie burín a včasné jednotenie. Chemická ochrana sa odporúča len výnimočne, aj to iba v oblastiach pravidelného silného výskytu a v rokoch žičlivých vývoju huby, teda v horúcich a suchých podmienkach, ktoré toho roku panujú dlhé obdobia. Postrekuje sa až po objavení prvých príznakov choroby, najčastejšie koncom júla a začiatkom augusta.
Z prípravkov sú povolené:

• do mrkvy, petržlenu a paštrnáka Askon (účinná látka azoxystrobin + difenoconazole, aj v malospotrebiteľskom balení - MB) s ochrannou dobou 14 dní;
• do mrkvy Score a Mavita 250 EC (účinná látka difenoconazole, Score aj MB) s ochrannou dobou 21 dní;
• do mrkvy a petržlenu Signum (účinná látka boscalid + pyraclostrobin, aj MB) aLuna Experience (účinná látka fluopyram + tebuconazole) s ochrannou dobou 14 dní, Kumulus WG (aj MB) a Thiovit Jet (oba s účinnou látkou síra, aj MB) s ochrannou dobou 3 dni a Zato 50 WG a Magnicur Core (účinná látka trifloxystrobin) s ochrannou dobou pre mrkvu 21 dní a pre petržlen 14 dní;
• do koreňovej zeleniny všeobecne Dagonis (účinná látka difenoconazole + fluxapyroxad), Síra BL a Sulfurus (oba s účinnou látkou síra) s ochrannou dobou 7 dní;
• okrem toho je povolený do mrkvy biologický prípravok Serenade Aso (účinná látka Bacillus subtilis) a do petržlenu v skleníkoch Sonata (účinná látka Bacilus pumilis).

Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín