V poslednom období rezonuje medzi poľnohospodármi téma zrušenia kvót na produkciu mlieka. Európska komisia s touto témou prišla už pred jedenástimi rokmi. Dôvodom bolo a je uvoľniť trh s mliekom a vytvoriť komparatívne výhody pre zvýšenie zahraničného obchodu do tretích krajín. Druhou témou je liberalizácia obchodu v samotnej EÚ.
Na tému novej situácie v sektore mlieka sme sa rozprávali s manažérom Oddelenia agrobiznisu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, Jaromírom Matouškom.
Ako by ste zhodnotili možné vplyvy zrušenia mliečnych kvót na producentov mlieka na Slovensku?
J. Matoušek: Rozhodnutie EK v roku 2004 o zrušení kvót na mlieko prišlo v období, kedy sa analyzoval významný nárast svetového dopytu po mliečnych výrobkoch a predpokladala sa jeho ďalšia eskalácia. Ďalší vývoj ale ukázal, že trh s mliekom a výrobkami má výkyvy a analyzovaná tendencia rastu spotreby v tretích krajinách sa úplne neoverila.
Rozhodujúce pre ocenenie vplyvov na producentov mlieka v SR je analyzovať s chladnou hlavou to, v akej situácii sa chov dobytka a dojníc nachádza, v akom stave je náš spracovateľský priemysel, aká je konkurencieschopnosť producentov mlieka a mliekarenského priemyslu, aké sú komparatívne výhody producentov a ďalšie problémové okruhy. Chcem povedať iba to, že ide o komplexný balík problémov, preto ho je potrebné aj riešiť komplexne, nie iba cez dotácie. Už pred rokmi mali byť vykonané prípadové štúdie, mali byť konzultované v rámci SR, s EK, mali byť základom pre vyrokovanie podmienok posilnenia zdrojov na obnovu odvetvia, mali sa premietnuť do koncepcií rozvoja, do programov rozvoja vidieka, i do štátnej podpory.
VÚEPP vypracoval v minulosti niekoľko zaujímavých štúdií - Analýzu vývoja chovu kráv a produkcie mlieka, štúdiu konkurencieschopnosti a iné, ktoré mohli byť základom pre cielené opatrenia a manažment procesu zvyšovania konkurencieschopnosti. Myslím, že sa tak nestalo – vlastne určite sa tak nestalo a odvetvie bolo ponechané samé na seba. Nielen po stránke zdrojovej, ale dlhodobo chýba predovšetkým koordinácia procesov vo výrobe a nadväznosti výroby a spracovateľov, chýba vedecká, koordinačná podpora v transformácii na efektívne chovy, prenos VTR, zapojenie genetiky a plemenárskej práce, riešenie krmivárstva a výživy, aplikácie skúseností využitia technológií a techniky a starostlivosti o zvieratá. Dnes sú obrovské rozdiely v úrovni chovov. Štát sa dlhodobo stotožňuje s doktrínou sebestačnosti potravín, a to je podľa môjho názoru správne, ale vnútorná organizácia odvetvia, výrobné a odbytové väzby, integrované väzby medzi výrobcami a spracovateľmi nie sú koordinované tak, aby odvetvie produkcie mlieka bolo efektívne. Samozrejme potom vznikajú rozdiely v intenzite, efektívnosti, kvalite a zdraví stád, kvalite výživy, fenotypovej schopnosti stád atď. Dnes jestvujú chovy, ktoré produkujú 11 000 l na dojnicu, ale 30 percent chovov má úžitkovosť pod 7000 l. Celoživotná priemerná úžitkovosť kravy je v SR nad 18 000 l. Horšie podniky však dosahujú len 70 percent priemeru. Pre zaujímavosť, v Rakúsku je to 28 tis. l. Jestvujú rozdiely v krmivárskej a výživovej úrovni, medzi podnikmi atď. To sa v konečnom dôsledku prejavuje i v efektívnosti chovu dobytka, vrátane chovu dojníc a produkcie mlieka, v konkurencie schopnosti. V SR jestvujú chovy, ktoré majú náklad 32 centov a chovy s nákladmi nad 50 centov na liter, priemer kolíše na úrovni 38 - 45 centov. Napr. údaje za štáty V4 sa pohybujú od 22 do 37 centov. To samozrejme znižuje konkurencieschopnosť niektorých producentov dlhodobo. Výsledkom je zánik viac ako 150 chovateľov v posledných rokoch, zníženie stavov dojníc, stagnácia produkcie mlieka, nenaplňovanie mliečnych kvót.
Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní Roľníckych novín
