Anglický ekonóm David Ricardo by sa zrejme v hrobe obracal. Svetu dal teóriu komparatívnych výhod, ktorá naštartovala svetový obchod, no práve Briti, ktorí z neho historicky najviac profitovali, sa mu brexitom obrátili chrbtom. Jeho tvrdá podoba nebude mať žiadnych víťazov, prehrá Veľká Británia aj EÚ. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky to povedal nemecký ekonóm Gabriel Felbermayr z mníchovského Inštitútu ekonomických štúdií IFO.
'-V tomto roku si pripomíname 200 rokov od vydania známeho diela anglického ekonóma Davida Ricarda "Zásady politickej ekonómie a zdaňovania". V ňom predstavil teóriu komparatívnych výhod, ktorá sa stala základom moderných teórií medzinárodného obchodu. V čom je odkaz Ricarda dôležitý v tomto období?-
Ricardo ukázal na príklade Anglicka a Portugalska a textilu a vína, že dve krajiny môžu obchodovať k vzájomnému prospechu. Prišiel na to, že špecializácia ekonomikám pomáha a obchod môže priniesť bohatstvo pre všetkých. S teóriou prišiel v čase, keď sa na britských ostrovoch presadzovalo ochranárstvo domáceho trhu ako pozostatok blokády francúzskeho cisára Napoleona, ktorý aj týmto spôsobom bojoval proti Angličanom. Ricardo ukázal, že otvorenie sa ekonomiky svetu a obchod môžu priniesť z dlhodobého hľadiska prosperitu. Je to dôležitý odkaz aj do súčasnosti, keď protekcionizmus vo svete naberá na sile, a práve v krajinách, ktoré boli vždy podporovateľmi voľného obchodu, v USA a vo Veľkej Británii. Štáty teraz vnímajú medzinárodný obchod ako hru, kde jeden vyhrá a druhý prehrá a robia všetko preto, aby boli na víťaznej strane. To je návrat k prekonanej teórii merkantilizmu. Napríklad v USA majú pocit, že ak americké firmy vyrábajú v Mexiku, tak je to na úkor amerických daňových poplatníkov a občanov. Toto všetko je v presnom protiklade s tým, čo hlásal Ricardo.
-Spomínali ste aj Veľkú Britániu, ktorá v referende odobrila brexit. Vnímate toto rozhodnutie ako hrozbu pre voľný obchod vo svete? Je rizikom, ak je brexit vnímaný napríklad v EÚ ako šanca vyťažiť z neho?-
Určite áno. Vidíme jasné tendencie v krajinách EÚ, že z brexitu chcú vyťažiť pre seba. Napríklad tým, že Frankfurt sa stane finančným centrom únie namiesto Londýna a získa odtiaľ tisíce nových pracovných miest. Alebo sa nádejajú, že japonské a kórejské automobilky sa z britských ostrovov presídlia do Španielska či Rumunska. To je presne logika typu, jeden vyhrá a druhý prehrá. Politici sa snažia získať obchodné výhody na úkor iných krajín namiesto hľadania cesty, aby z nich vyťažili všetci. Tieto dávno merkantilistické inštinkty brexit prebudil a podporil.
-Ricardo bol Angličan a zrejme by s brexitom nesúhlasil...-
Presne tak, nesúhlasil by s ním. Veľká Británia ako člen EÚ počas štyroch desaťročí podporovala uvoľňovanie medzinárodného obchodu, vytváranie spoločného trhu i obchodných dohôd vo svete. Teda niečo, čo vychádzalo z Ricardovej teórie. Brexit ich postavil do opačnej polohy a je v protiklade s proobchodnou DNA, ktorá sa v Britoch vytvorila počas predchádzajúcich dvoch storočí.
-Kto najviac prehrá pri takzvanom tvrdom brexite, ktorý avizovala britská premiéra Theresa Mayová?-
Tvrdý brexit by znamenal, že by neexistovala dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Veľkou Britániou. Hlavnými porazenými by boli, samozrejme, Briti. Takmer každý sektor v britskej ekonomike by to postihlo negatívne. Z brexitu by mohlo profitovať iba poľnohospodárstvo, lebo by podstatne klesli dovozy potravín, a to by povzbudilo farmárov na ostrovoch. Niečo podobné vidíme v Rusku, kde ako odpoveď na medzinárodné sankcie nastal rozmach domáceho poľnohospodárstva. V EÚ by, naopak, pre brexit vyhral sektor služieb, finančných, právnych alebo konzultačných. Prehral by predovšetkým priemysel, ako je strojárstvo, elektrotechnika alebo chémia. Najmä nemecký priemysel by stratil, preň je Veľká Británia veľmi dôležitý exportný trh. Rovnako by stratili aj krajiny strednej Európy ako je Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovensko, ktoré sú dôležitými nemeckými subdodávateľmi. To je však len čiastkový obraz. Podľa našich analýz však celkovo brexit neprinesie žiadnych víťazov, ale len porazených.
-Väčšou hrozbou pre voľný obchod sa však javí nová americká administratíva a prezident Donald Trump. Ako ho vnímate počas prvých mesiacov vo funkcií?-
Pre Európu je každopádne brexit väčší problém ako Trump, ktorý môže byť prezidentom maximálne osem rokov. Brexit zmení EÚ a jej vzťahy na omnoho dlhšie obdobie. Trump mal silné vyhlásenia o obchodnej politike v predvolebnej kampani, no ak si odmyslíme jeho odstúpenie od Transpacifického partnerstva, tak sa zatiaľ nič mimoriadne nestalo. Nezaviedol žiadne nové clá či iné obmedzenia dovozu. Podobne sa to skončilo s jeho vyhlásením o vystúpení USA zo zóny voľného obchodu NAFTA. Teraz už hovorí o novom vyjednávaní o podmienkach tohto integračného zoskupenia. Čo nemusí byť úplne zlé, pretože táto dohoda má už 20 rokov, a tak má zmysel, sa opäť pozrieť na jej pravidlá a prispôsobiť ich zmenám vo svete. Obávam sa však toho, ako by konali USA v prípade podobnej finančnej krízy, akú sme zažili v rokoch 2008 a 2009. Pravdepodobne by nehrali konštruktívnu úlohu v medzinárodnom systéme, starali by sa len o seba, a to by bola katastrofa.
-Trump obvinil viacero krajín, vrátane Nemecka, z poškodzovania americkej ekonomiky prostredníctvom podhodnotených mien. Súhlasíte s takouto kritikou?-
Ale to sú viac slová ako reálne názory. Euro a dolár sú spojené nádoby. Pokles hodnoty jednej meny znamená rast druhej. Trump sa učí na poli medzinárodnej politiky, niektoré jeho výroky to dokazujú a nie je dôvod ich brať úplne vážne.
-Ak ostaneme v rovine vzťahov EÚ a USA, stále je otvorená vzájomná obchodná dohoda, Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP). Dostane ešte šancu?-
Rokovania o TTIP sú stále zmrazené. V posledných týždňoch sa na verejnosti objavili šumy, že nová americká administratíva má záujem na pokračovaní rozhovorov o TTIP. Napriek tomu na americkej strane nevidím dostatok politickej vôle k dovŕšeniu tejto dohody, a preto si myslím, že sa v najbližších štyroch rokoch s ňou neudeje nič zásadné. Z dlhodobého hľadiska však existuje strategický záujem USA a EÚ užšie spolupracovať v oblasti obchodu. Takže TTIP by som úplne neodpísal, no počítam, že bude mať inú podobu, ako je súčasný návrh. Bude to realistickejšia dohoda s menšími ambíciami.
-TTIP je veľmi kritizovaná dohoda z pohľadu ľavicových politikov či environmentálnych organizácií. Je teda nevyhnutné mať takúto dohodu?-
Kritika má opodstatnenie a keď obe strany chcú mať dobrú dohodu, musia ju brať do úvahy. Na čo by bola obchodnú dohoda, s ktorou by nebol nikto spokojný? Ak sa pozrieme na prieskumy verejnej mienky v EÚ a USA, tak to s podporou TTIP nevyzerá dobre. Názor verejnosti je potrebné vziať do úvahy, inak nevznikne kvalitná dohoda.
-Vo všeobecnosti možno vidno, že odpor voči globalizácii a voľnému obchodu silnie paradoxne vo vyspelých krajinách. Ľudia majú pocit, že strácajú prácu na úkor menej vyspelých štátov len pre zisky veľkých spoločností. Majú pravdu?-
Globalizácia narúša mnohé existujúce väzby, no zároveň vytvára nové kreatívne príležitosti. Nekonkurencieschopné sektory zanikajú a presadzujú sa nové moderné technológie. Na tom nie je nič zlé. Práve naopak, ekonomiku to posúva dopredu. Dôležité je však pritom nezabudnúť na tých, ktorí pre globalizáciu prehrávajú. Tých treba podchytiť a pomôcť im novou šancou na prácu v produktívnom sektore.
-Ak sa vrátim k úvodu s ekonómom Ricardom, keby mal možnosť vidieť svet 200 rokov po zverejnení jeho teórie, ako by vnímal súčasný medzinárodný obchod?-
Myslím si, že by bol hrdý, že jeho myšlienky sú aj po dvoch storočiach stále aktuálne. Asi by bol prekvapený, aké zložité matematické modely vznikli z jeho pomerne jednoduchej a lineárnej teórie. Ricardo by si však určite uvedomil, že svoju teóriu musí prepracovať, lebo svet sa za 200 rokov mimoriadne zmenil. Ekonómovia by sa predháňali v tom, kto by mu ponúkol pomocnú ruku, aby teóriu komparatívnych výhod prispôsobil súčasnému svetu.
(tasr)
