20.03.2025 | 07:03
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Na veľtrhu APIS EXPO aj o sršňovi ázijskom

Včelári, poľovníci a rybári z celej Európy sa po roku opäť stretli v Nitre. Na Národnom výstavisku Agrokomplex sa v dňoch 14. až 15. marca konali súbežne výstavy APIS EXPO, HUNTING EXPO a FISHING EXPO.

Medzinárodný veľtrh Apis Expo bol určený pre všetkých milovníkov, odborníkov a obdivovateľov včelárstva, ako aj včelích produktov. Vystavovatelia prezentovali najnovšie produkty, výbavu, technológie a postupy z oblasti včelárstva. V rámci sprievodného programu bolo pripravených množstvo rôznych aktivít. Nechýbali živé vystúpenia, inšpiratívne workshopy a prednášky - o vírusoch vo včelárstve, o logistike varroázy, o more včelieho plodu, chove a plemenitbe včelích matiek, o vijačke voštinovej a jej použití v apiterapii, o výsadbe rastlín prospešných pre včely, ako aj o dotáciách vo včelárstve.

Obávaný predátor včiel

Nebezpečnému a obávanému predátorovi včiel - sršňovi ázijskému - sa vo svojom vystúpení venovala Mgr. Helena Proková, lektorka včelárstva, aktívna včelárka a koordinátorka medzinárodnej vzdelávacej platformy Blesabee.
„Tento druh sršňa ázijského - Vespa velutina nigrithorax - je jeden z najhorších, ktorý sa do Európy dostal. Pochádza z juhovýchodnej Ázie a prvýkrát v Európe bol zaznamenaný na juhozápade Francúzska v roku 2004. Vedci si mysleli, že nemá šancu prežiť, avšak pravda je, že sa mu podarilo pomerne úspešne etablovať,“ uviedla Helena Proková.
Podľa jej slov, uvedený vysoko invázny druh sršňa má negatívny dopad na biodiverzitu. Jeho hniezda predstavujú nebezpečenstvo pre ľudí a aj domáce zvieratá. V Európe spôsobuje ekonomické škody v hodnote stoviek miliónov eur.
„Buďme opatrní na celom území Slovenska, osobitne na juhu, kde má mimoriadne vhodné podmienky na život. Je dôležité spomaliť jeho šírenie na našom území skôr, než bude neskoro,“ upozornila odborníčka, ktorá zároveň aj odpovedala na základné otázky týkajúce sa tohto agresívneho hmyzu.

  • Kde sa sršeň Vespa velutina vyskytuje? Od roku 2004 sa šíri z Francúzska po celej Európe. V roku 2023 (ČR a Maďarsko) a v roku 2024 bol oficiálne potvrdený jeho výskyt už aj na Slovensku, v obci Palárikovo. Sršne majú vysokú schopnosť prispôsobovať sa novým biotopom. Žijú v nížinách a aj vysoko v horách, až vo výške 1 200 m nad morom. Veľkosť populácie v hniezde koncom leta môže dosiahnuť 1 000 až 3 000 jedincov, v závislosti od regiónu.
  • Ako rýchlo sa šíri? Postupuje rýchlosťou 40 - 70 km ročne migráciou kráľovien a na veľké vzdialenosti medzinárodnou dopravou. Ide o extrémne invázny druh sršňa. Ak sa usadí, nie je možné ho eradikovať. Možno len spomaliť jeho šírenie a pripraviť sa.
  • Aká veľká môže byť hustota hniezd? V teplejších oblastiach s dostatkom potravy (sady, vinice, včelnice, rybníky) môže byť hustota hniezd veľmi vysoká.
  • Aké riziko hrozí opeľovačom? Sršeň ázijský uprednostňuje ľudské sídla, kde má dostatok potravy, úkryty a vodu. Ak sa počet hniezd nekontroluje, môže narušiť miestne ekosystémy a ohroziť populáciu opeľovačov a tak narušiť celý miestny ekosystém.
  • Čo spôsobuje poľnohospodárom? Znižovaním populácie opeľovačov znižuje efektivitu opeľovania, čo môže ovplyvniť úrodu ovocia a zeleniny. Problémy môžu byť v sadoch a vo viniciach - obľubuje zrelé ovocie; na jednom kuse ovocia môže byť 6 a viac sršňov. Problém predstavuje pre sezónnych pracovníkov. Pre vinárov znižuje množstvo a kvalitu hrozna. Problém vzniká aj pri údržbe trávnatých porastov, pretože hniezda bývajú aj v stohoch trávy, v zemi alebo v kríkoch.
  • Živí sa sladkými šťavami a loví hmyz pre larvy. Vyhľadáva sladké ovocné šťavy, pričom nahrýza a vyciciava neporušené ovocie.
  • Čím útočia sršne ázijské na svoju korisť? Čeľuste majú prispôsobené na hryzenie koristi; sú schopné prehrýzť konáre kríkov na rozširovanie hniezda (pozor na živé ploty a husté porasty). Tykadlá používajú na komunikáciu, orientáciu a hmat. Majú vynikajúco vyvinutý čuch a žihadlo je ako ihla.
  • Môže sršeň ázijský bodnúť viackrát? Žihadlo dlhé 4 - 6 mm je útočná a jedovatá zbraň. Sršne korisť opakovane bodajú a pri útoku striekajú moč a jed do vzdialenosti 20 cm.
  • Čo spôsobuje človeku bodnutie sršňom ázijským? Hoci tento druh sršňa nie je agresívnejší ako sršeň obyčajný, v blízkosti hniezda sa robotnice správajú agresívne, podobne ako osy útočné. Bodnutie je veľmi bolestivé. Vzniká hlboká rana. Jed je menej toxický ako jed včiel medonosných a ôs útočných. Sršeň môže bodnúť viacnásobne, čo spôsobuje toxický šok, ktorý môže viesť k otrave krvi až k zástave srdca, a to v závislosti od miesta bodnutia (krk, hlava). U ľudí alergických na bodavý hmyz môže vyvolať silnú alergickú reakciu. Žihadlo môže byť aktívne ešte 24 hodín po úhyne sršňa.
  • Ako vyzerá hniezdo sršňa ázijského a obyčajného? Sršeň ázijský si stavia hniezda vysoko v korunách stromov vo výške nad 10 metrov, avšak často v blízkosti ľudských obydlí (strechy domov, záhradné domčeky). Hniezdo je guľovitého až hruškovitého tvaru, vysoké až 100 cm, s malým bočným otvorom. Sršeň obyčajný si stavia hniezda v dutinách stromov či v opustených stodolách. Hniezdo je oválneho tvaru, vysoké do 80 cm, s otvorom v dolnej časti hniezda.
  • Sú ich hniezda dobre viditeľné? Hniezda môžu byť všade, zväčša vo výške nad 10 m.
  • Aký je životný cyklus sršňa ázijského? Kráľovná na jar postaví malé, primárne hniezdo, ktoré robotnice rozširujú počas leta a začiatkom jesene. Na jeseň kolónia dosiahne svoj vrchol rozvoja. Jedince postupne hynú, pričom prežijú len nové kráľovné, ktoré na nasledujúcu jar založia nové kolónie.
  • Aká je úloha kráľovnej Vespa velutina? Po prezimovaní nájde miesto na stavbu hniezda a založenie kolónie. Feromónmi označí zdroje potravy, vrátane úľov pre budúce robotnice. Sfarbením je takmer rovnaká ako robotnice, s výnimkou žltého pásika na spodnej časti bruška, ktorý sa prejaví zvyčajne na konci sezóny.
  • Ako vzniká hniezdo sršňa ázijského? Základy hniezda vzniknú v priebehu niekoľkých týždňov (marec - apríl). Za sezónu kráľovná nakladie vyše 30-tisíc vajíčok. V októbri prestáva klásť a hynie. V hniezde nastane anarchia a kolónia začiatkom zimy zanikne.
  • Ako sa kolónia chráni pred teplom a chladom? Vonkajší obal tvorí viacvrstvová izolácia; materiál na hniezdo tvorí celulóza. Veľmi pevná vrchná časť hniezda dokáže uniesť hniezdo s hmotnosťou 8 - 15 kg vysoko nad zemou. Zvyčajne má 5 až 11 plástov.
  • Ako útočí na včely? Loví včely vo vzduchu pred letáčom úľa. Významne znižuje ich početnosť v priebehu jedného týždňa. Živí sa aj iným hmyzom, čím negatívne ovplyvňuje miestnu biodiverzitu. Sršne sú útočné a inteligentné - pred úľom útočí nepretržite 10 až 50 robotníc. Jedna priemerná kolónia za rok skonzumuje viac ako 11 kg hmyzu, z toho až 30 % môžu byť včely medonosné. Napríklad v roku 2023 bolo vo francúzskej Normandii zničených 9-tisíc hniezd, čo je spolu vyše 100 ton skonzumovaných opeľovačov.
  • Pasce nie sú riešením, slúžia na monitorovanie. Účinné je odstraňovanie hniezd sršňa ázijského.
  • Čo robiť, ak nájdem jedinca alebo hniezdo? Odstraňovanie sršnieho hniezda prenechajte odborníkom. Nepribližujte sa. Udržujte bezpečnú vzdialenosť od hniezda 5 metrov. Urobte fotografiu alebo video a nahláste nález miestnym úradom a Štátnej ochrane prírody SR, prípadne MŽP SR.
  • Aplikácia “Zastav sršňa“: Aplikácia obsahuje informácie o sršňovi ázijskom a formulár na nahlásenie jeho výskytu. Hlásenia sú posielané priamo na Štátnu ochranu prírody SR. Prvý nahlásený výskyt sršňa ázijského na Slovensku bol práve prostredníctvom mobilnej aplikácie Zastav sršňa, ktorú priniesol Ekofond SPP. Stiahnite si aplikáciu do mobilu, naskenujte si QR kód a stiahnite si aj infografijku s praktickými informáciami o sršňovi ázijskom.

Ázijské sršne predstavujú vážnu hrozbu pre včely, ktoré tvoria významnú časť ich potravy. Tie nevykazujú žiadne účinné obranné správanie proti tomuto exotickému predátorovi a tento fakt môže mať negatívny vplyv nielen na ekosystémy, ale aj na poľnohospodárstvo v Európe.

Na území Slovenska bol zaznamenaný druhý výskyt sršňa ázijského  17. marca v Pravenci (okres Prievidza) v areáli súkromnej firmy - nachádzal sa v dutine palety privezenej z Nemecka. Nález bol nahlásený Štátnej ochrane prírody SR (ŠOP SR), ktorá si odchyteného jedinca prevzala.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2025 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down