V poslednom období prežívame náročné obdobie a krízové stavy spôsobené pandémiou, z obáv z vojnového konfliktu u našich susedov, politickou nestabilitou a aj ekonomickou krízou. Situáciu zhoršuje zvyšovanie cien potravín i služieb, prílev migrantov, neustály úpadok poľnohospodárstva, najmä pokles živočíšnej výroby.
Slovensko, ktoré bolo v minulosti vždy sebestačné vo výrobe základných potravín, ostalo závislé od dovozu takmer 70 % potravín a stalo sa najmä „montážnou halou“, ktorá môže kedykoľvek obmedziť výrobu z rôznych dôvodov a o prácu príde tisíce pracovníkov. Mladí ľudia strácajú istotu a mnohí odchádzajú do zahraničia za vyššími zárobkami. Aj u nás potom pociťujeme nedostatok pracovníkov najmä vo výrobných odvetviach a najmä v poľnohospodárstve. Sme svedkami toho, že z dôvodu nedostatku pracovníkov najmä v živočíšnej výrobe sa likvidujú mnohé farmy i salaše. Je to tak napriek tomu, že žijeme v dobrých klimatických podmienkach, že máme tisíce hektárov nevyužitých lúk a pasienkov a pritom naši predkovia žili a pracovali najmä v poľnohospodárstve. Úpadok výroby a spotreby vlastných potravín a dovoz často i menej kvalitných potravín má negatívny dopad aj na naše zdravie.
Za roky po našej „nežnej“ revolúcii sme podcenili prácu v poľnohospodárstve, a napriek mnohým vynikajúcim úspechom sa podstatne znížila výroba vlastných živočíšnych i rastlinných produktov, nastal podstatný úbytok pracovníkov a mladí ľudia stratili vzťah k pôde a zamerali sa na lepšie platené profesie. Takýto stav je potrebné urýchlene riešiť a zmeniť tak, aby sme mladým ľudom dali nádej na lepšiu budúcnosť, aby sme oživili náš vidiek a aby sme boli čo najviac sebestační vo výrobe potravín a pritom si chránili aj životné prostredie.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. KAROLA HERIANA, CSc. v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 2.
