Pôvodcom nádorov na viniči je baktéria Agrobacterium tumefaciens. Vyskytuje sa vo všetkých pôdach, ale škodí najmä tam, kde sa pestuje vinič alebo ovocné dreviny.
Je polyfágom, preto má veľmi široký okruh hostiteľov medzi drevitými aj bylinnými druhmi. V rámci druhu vytvára veľa kmeňov rozličných vlastností i patogenity.
Napadnutie sa prejavuje najprv slabým rastom a chlorózou listov. Na modrých odrodách sa listy sfarbujú do jasnočervena. Charakteristickým príznakom je vytočenie listov smerom hore, takže stopka zviera s hlavnou žilou veľmi ostrý uhol. Nádory sa začínajú vytvárať zvyčajne začiatkom júna. Najprv je nádor hladký, mäkký, šťavnatý, svetložltej farby, neskôr hnedne a na povrchu sa tvorí zvráskavené korkové pletivo, ktoré stvrdne. Na jeseň zaschne, cez zimu odumrie a na jar možno vidieť ako sa postupne rozpadáva. V budúcom roku sa vytvoria ďalšie nádory na okrajoch pôvodného. Najčastejšie možno nájsť nádory na starom dreve na hlave kra alebo jeho kmeni, menej často na 2- až 3-ročnom dreve. Pri mladších rastlinách to býva v okolí miesta štepenia. Toto sú tzv. primárne nádory. Po preniknutí baktérií do cievnych zväzkov, ktorými sa dostanú postupne do celej rastliny, vznikajú tzv. druhotné nádory po celej rastline. Všetky uvedené príznaky možno najľahšie pozorovať pri reze viniča, teda práve v tomto období.
Choroba sa prenáša napadnutým množiteľským materiálom. Napadnuté štepy v škôlkach môžu hromadne hynúť, prežívajúce rastú veľmi slabo. Po vysadení do vinice môže väčšina z nich odumrieť, čo spôsobuje potrebu novej výsadby, čím vznikajú veľké škody. Pri napadnutí starších výsadieb nenastáva hynutie, avšak kry rastú pomaly a postupne počas rokov klesá rodivosť o 20 - 50 %. Často sú postihnuté višne, najmä na koreňoch a koreňovom krčku.
Pri ochrane treba napadnuté časti odrezať a spáliť, pričom použité náradie sa odporúča dezinfikovať. Rozmnožovací materiál sa nesmie brať z napadnutých jedincov! Keďže baktérie môžu vnikať do rastliny iba cez poranené miesta, je jasné, že mechanicky nepoškodený vinič nikdy nenapadnú, preto treba pri kultivačných prácach dbať na nepoškodenie rastlín. Prehnojenie dusíkom spôsobuje príliš bujný rast a nevyzretie dreva, ktoré je potom ľahšie infikované. Naopak, dostatok draslíka a fosforu zvyšuje odolnosť rastlín. Odrodová náchylnosť súvisí s odolnosťou proti mrazom, čiže odrody s veľmi dobrým vyzrievaním dreva netrpia ani nádorovitosťou. Zvýšený výskyt nádorovitosti býva po zimách so silnými mrazmi, následkom ktorých dochádza k popraskaniu nadzemných častí. Prechodné náhle nadmerné zvýšenie vlhkosti tiež podporuje vznik nádorov. Celkove treba hodnotiť vznik nádorov ako komplexný výsledok pôsobenia viacerých faktorov, ktoré pri vhodnej kumulácii spôsobujú, že v niektorých rokoch sa vyskytuje daná choroba vo zvýšenej miere. Preto je bežné, že po roku so zvýšeným výskytom nádorovitosti dochádza k jej niekoľkoročnému ústupu.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
