Záležitosti týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat (welfare) sú v Európskej únii na poprednom mieste po desaťročia a prijatých bolo už niekoľko smerníc na ochranu hospodárskych zvierat. Tieto smernice majú pomôcť zabezpečiť minimálnu úroveň welfare v celej EÚ, avšak národné legislatívy sa medzi členskými štátmi často líšia.
Analýza zmien v priebehu času odhalila, že legislatíva na národnej úrovni sa všeobecne sprísnila v súlade so smernicami EÚ a že mnohé členské štáty zaviedli ďalšie právne predpisy o welfare, ktoré prekračujú minimálne požiadavky EÚ. Právne predpisy týkajúce sa welfare ošípaných sú zvlášť zaujímavým prípadom, pokiaľ ide o ich vývoj v čase, pretože konvenčný chov ošípaných sa v celej Európe vykonáva v rámci stále intenzívnejších foriem produkcie.
Kľúčové aspekty welfare v chove ošípaných, ktoré podstatne ovplyvňujú ekonomickú výkonnosť fariem a medzinárodnú konkurencieschopnosť sú:
Ustajnenie prasníc počas gravidity
Prvým právnym predpisom EÚ so záväznými požiadavkami na skupinové ustajnenie prasníc bola smernica Rady 2001/88/ES, ktorá stanovuje, že prasnice a prasničky musia byť počas časti gravidity chované v skupinách s 10 alebo viacerými prasnicami. Táto legislatíva sa uplatňovala na všetky nové alebo prestavané budovy od roku 2003, pričom pre všetky ostatné nadobudla účinnosť 1. januára 2013. Smernica Rady 2008/120/ES pridala ďalšie minimálne štandardy pre chov ošípaných. Gravidné prasnice musia byť chované v skupinovom ustajnení od 4 týždňov po pôrode do jedného týždňa pred očakávaným pôrodom. Celková voľná podlahová plocha musí byť aspoň 1,64 m2 pre prasničky a 2,25 m2 pre prasnice. Minimálne 0,95 m2 dostupnej plochy na jednu prasničku a aspoň 1,3 m2 na prasnicu musí tvoriť súvislá pevná podlaha, z ktorej je maximálne 15 % vyhradených na odvodňovacie otvory.
V Dánsku, Rakúsku a Nemecku vyžadujú vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ustajnenia prasníc počas gravidity o niečo viac priestoru, než je európske minimum z roku 2013. Švédsko od roku 1988 vyžaduje skupinové ustajnenie po celý čas, ale nie v poslednom týždni gravidity. Legislatíva prijatá v Holandsku, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2013, vyžaduje rovnakú plochu pre prasničky a prasnice (2,25 m2) a skupinové ustajnenie od 4 dní po odstave do jedného týždňa pred pôrodom.
Ustajnenie prasníc počas laktácie
Smernica Rady 91/630/EHS nešpecifikuje minimálnu veľkosť koterca pre laktujúce prasnice, ale stanovuje, že prasnice musia mať možnosť bez problémov ľahnúť si, odpočívať a vstať a mať čistú, primerane odvodnenú a pohodlnú plochu na ležanie. V smernici Rady 2001/93/ES sa stanovilo, že v týždni pred očakávaným časom pôrodu musí byť prasniciam a prasničkám podaný vhodný hniezdny materiál v dostatočnom množstve. Uväzovanie prasníc a prasničiek bolo v EÚ zakázané v roku 2006.
Švédsko je jedinou krajinou s plne zavedenou požiadavkou na systémy voľného pôrodu, od roku 1988. V roku 2004 začalo Rakúsko po renovácii budov vyžadovať voľné pôrodné systémy.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 13.
