Dôležitými bodmi pre rozhodovanie farmára, či zakúpiť na dojenie robot alebo konvenčnú dojáreň, sú systém kŕmenia, zdravotný stav zvierat, plánovaná úžitkovosť dojníc, konštrukčné možnosti objektu, možnosti pracovných síl a samozrejme finančné možnosti chovateľa.
Pokiaľ sa rozhodne pre automatický systém dojenia (AMS), môže napriek vyšším investičným nákladom očakávať zvýšenie úžitkovosti dojníc a naopak, menej práce. Dojenie robotom môže byť profitabilnejšie než dojenie konvenčné. Zmení sa tiež životný štýl farmára, klesne závislosť od vonkajšej pracovnej sily, systém umožňuje lepšiu kontrolu stáda. Jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich konečné ekonomické výsledky sú manažérske schopnosti farmára.
Hoci výhody AMS sú zrejmé, a sú popísané v predchádzajúcich článkoch, zaznamenávajú sa aj nevýhody. Na systém kŕmenia kráv dojených v AMS sú vyššie požiadavky a kŕmenie samozrejme rozhoduje o mliečnej úžitkovosti. Nepísaným pravidlom automatického dojenia je, že 20 % kráv zo stáda vyžaduje 80 % celkovej práce. Ide o kravy so špecifickými potrebami. Takým zvieratám musí byť venovaná maximálna pozornosť. Náročnejšia je tiež organizácia pracovnej doby, kontroly pracovníkov a ich miezd.
Kvalita mlieka môže byť zhoršená v mnohých prípadoch, tiež pohoda a zdravotný stav nie sú vždy ideálne. Najmä vplyv AMS na správanie by mal byť skúmaný. Krava potrebuje dobrú pohyblivosť a dobré umiestnenie ceckov. Krívajúca krava sa neochotne pohybuje a nechce sa jej chodiť k AMS. Morfológia vemena sa dá zlepšiť modernou genetikou, ale výber býkov a kráv na uzavreté predné cecky, čo je vhodné pre dojenie v dojárni, môže byť problémom pre dojenie ich potomkov v AMS. Veľkosť cecka je tiež dôležitá, pretože veľká variabilita môže byť zložitá pre nastavenie dojacích nástavcov.
Celý článok prof. Ing. Jana BROUČKA, DrSc. z NPPC - VÚŽV Nitra je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 45.
