Koniec zimy bol aj v tomto roku poznačený nedostatkom snehovej pokrývky. Toto je jedna z príčin, prečo sa môže v priebehu tohtoročnej jari rýchlejšie prejavovať sucho.

Napriek krátkym snehovým kalamitám, ktoré sa v niektorých častiach Slovenska vyskytli v tohtoročnom februári, počet dní so snehovou pokrývkou bol v tomto mesiaci na väčšine územia Slovenska iba jednociferný.

Desať a viac dní so snehovou pokrývkou zaznamenali vo februári 2026 iba vo vysoko situovaných kotlinách a v stredných a vysokých horských polohách (napríklad Poprad a Telgárt 12 dní so snehovou pokrývkou, Banská Štiavnica 14 dní, Kremnické Bane a Podolínec 15 dní, Liesek 20 dní, Oravská Lesná 23 dní, Tatranská Javorina 27 dní, Štrbské Pleso, Skalnaté Pleso, Chopok a Lomnický štít 28 dní so snehovou pokrývkou).

Na tých miestach, kde sa výskyt snehovej pokrývky prejavil v tohtoročnom februári najmenej, zaregistrovali iba 1 až 2 dni so snehovou pokrývkou (napríklad Hurbanovo, Nitra a Piešťany mali 1 deň so snehovou pokrývkou, Jaslovské Bohunice, Mužla, Žihárec, Rimavská Sobota, Kamenica nad Cirochou, Orechová a Stropkov mali 2 dni so snehovou pokrývkou).

Je to zreteľne menej ako to bolo v januári 2026, ale na väčšine územia Slovenska to zasa bolo viac ako to bolo v decembri 2025. 

V Nitre zaznamenali v decembri 2025 a vo februári 2026 po jednom dni so snehovou pokrývkou, kým v januári 2026 tam zaznamenali 15 dní so snehovou pokrývkou, takže v priebehu celej zimy 2025/2026 tam bolo spolu 17 dní so snehovou pokrývkou.

(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)

Protesty chovateľov hospodárskych zvierat v Srbsku sa začali 11. februára tohto roku a boli reakciou na dlhodobé problémy na trhu s mliekom a so živočíšnymi produktmi. Nespokojnosť chovateľov vyvrcholila v dôsledku nízkej odbytovej ceny mlieka, zvýšeného dovozu a nemožnosti umiestniť domáce mlieko na trh.

Chovatelia uviedli, že mliekarne znižujú výkup alebo ponúkajú cenu, ktorá nepokrýva ich výrobné náklady, zatiaľ čo súčasne sa zvyšuje dovoz lacnejšieho mlieka a mliečnych výrobkov. Z tohto dôvodu boli niektorí producenti nútení mlieko vylievať alebo darovať, čo ešte viac zvýšilo napätie.

Po počiatočnej blokáde boli protesty 24. februára tohto roku zradikalizované novými blokádami a požiadavkami adresovanými príslušným orgánom, s odkazom, že bez systémových riešení a bez jasnej agrárnej politiky nemá živočíšna výroba v Srbsku budúcnosť.

Pokles odbytovej ceny surového kravského mlieka z 0,60 eura za liter na 0,21 – 0,30 eura za liter začiatkom februára bol bezprostrednou príčinou vlny protestov zo strany chovateľov v celom Srbsku.

Kríza sa ešte viac prehĺbila porovnaním s maloobchodnými cenami. Zatiaľ čo farmár dostane za liter mlieka 0,30 eura, trvanlivé mlieko v obchodoch - v závislosti od obsahu mliečneho tuku a v závislosti od výrobcu - dosahuje cenu až 1,57 eura za liter. Hoci časť rozdielu pripadá na spracovanie, obal, dopravu a obchodné marže, chovatelia sa pýtajú, či je takýto rozdiel v celom reťazci primeraný a kto si ponecháva väčšiu časť zisku.

Obmedzenie dovozu

Jedna z kľúčových požiadaviek poľnohospodárov sa týka obmedzenia dovozu mlieka a mliečnych výrobkov. Farmári tvrdia, že zvýšený dovoz lacnejšieho mlieka z krajín EÚ ešte viac znížil domáce odbytové ceny surového kravského mlieka.

Srbsko má liberalizovaný obchodný režim s EÚ, ale producenti v členských štátoch EÚ dostávajú významné dotácie prostredníctvom Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Priame dotácie na plochu a na hospodárske zvieratá a aj priemyselná veľkovýroba v krajinách EÚ umožňujú dosahovať nižšie náklady na liter. A keď sa v EÚ objaví prebytok mlieka, časť tejto produkcie končí na zahraničných trhoch, kde sa realizuje za veľmi nízke ceny, čo stavia domácich producentov do nerovnoprávnej pozície.

Odborníci upozorňujú na to, že pokračovanie tohto trendu by mohlo viesť k zániku veľkého počtu malých fariem v Srbsku, najmä v centrálnych oblastiach, kde sú pozemky menšie a kde nie je štátna poľnohospodárska pôda, ktorú by si producenti mohli prenajať. Dlhodobo by to zvýšilo závislosť krajiny od dovozu, a trh by to urobilo zraniteľnejším voči vonkajším otrasom.

Odborník na poľnohospodárstvo profesor Miladin Ševarlić z Belehradu uviedol, že výroba mlieka je vo vážnej ekonomickej kríze a problém sa nesmie vnímať výlučne ako otázka farmárov, ale aj ako politická a rozvojová otázka celého štátu.

Podľa jeho názoru môže Srbsko chrániť domácich producentov aj bez porušenia medzinárodných dohôd. Môže tak urobiť prostredníctvom necolných opatrení ako sú prísnejšie požiadavky na vysledovateľnosť pôvodu a potvrdenia, že v krmive  neboli použité geneticky modifikované rastliny, keďže ich použitie je v Srbsku zakázané.

Ako dlhodobé riešenie navrhuje Miladin Ševarlić model, v ktorom by producenti mlieka boli podielnikmi v mliekarniach a mali by kontrolu nad nákupom, spracovaním a distribúciou hotovej produkcie tak, ako je to obvyklé v družstevných mliekarniach v západnej Európe. Upozornil na to, že bez takýchto štrukturálnych zmien zostane rozdiel medzi odbytovou a maloobchodnou cenou mlieka veľký, a malí producenti sa budú čoraz viac približovať k vlastnému zániku.

Goran Filipović z Iniciatívy za prežitie poľnohospodárov Srbska upozornil na to, že domáci producenti mlieka sa ocitli na okraji vlastného prežitia kvôli nízkym odbytovým cenám surového kravského mlieka, kvôli nadmernému a nedostatočne kontrolovanému dovozu, ako aj kvôli absencii reakcie zo strany príslušných inštitúcií. Zdôraznil, poľnohospodári sú „ponechaní sami na seba“, a štát je bez jasnej a dlhodobej agrárnej politiky.

Uviedol, že podobný scenár sa môže zopakovať aj v prípade iných plodín, ako sú pšenica, jačmeň a repka olejná.

(V Roľníckych novinách sa dočítate vždy viac.)

Rastliny cibuľovej zeleniny napáda mnoho druhov fytofágov nielen počas celej vegetácie, ale aj uskladnené produkty po zbere. Medzi najvýznamnejších škodcov cibuľovín v jarnom  období patria: fúzavka cesnaková, mínerka pórová, kvetárka cibuľová a molička cesnaková.

Fúzavka cesnaková

          Fúzavka cesnaková (Suillia lurida, Heleomyzidae: Diptera ) je mucha, ktorá má telo hnedej farby s dĺžkou 8 – 10 mm. Krídla má sivohnedé, priezračné s dvomi priečnymi tmavohnedými pásikmi. Prezimuje v štádiu imága. Aktivuje sa skoro na jar a nálet trvá až do apríla. Samičky kladú vajíčka už vo februári, aj keď je porast prekrytý snehom a teploty vzduchu sú okolo 0 °C a teploty pôdy sú pod nulou. Rastliny majú vtedy vyvinuté 2 – 3 listy. Samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na pôdu v blízkosti rastliny, pritom preferujú kladenie vajíčok na najvyvinutejšie rastliny. Pri teplotách okolo 7 °C sa larvy z vajíčka liahnu o dva týždne a zavrtávajú sa medzi listy cesnaku. V jednej rastline sa vyvíja len jedna larva. Masové liahnutie lariev je v marci a vývoj lariev trvá 25 – 35 dní. Dospelé larvy sa premiestňujú do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá jeden mesiac a vyletené imága v júni prechádzajú do diapauzy. Škodca má jednu generáciu za rok. Fúzavka cesnaková škodí nielen na cesnaku, ale aj na cibuli. Hospodársky významné škody spôsobuje na mladých rastlinách z jesennej sadby. Larva najskôr poškodzuje základ najmladšieho centrálneho listu, ktorý žltne a stáča sa. Veľmi ľahko sa takto poškodený list vyťahuje z rastliny. Larvy sa potom spúšťajú dole stonkou do cibule, poškodzujú najprv stonku, potom aj cibuľu. Stonka je mäkká a cibule zahnívajú.

Ekológia

                Fúzavka cesnaková sa aktivuje veľmi skoro na jar už pri teplote vzduchu 0 °C. V podmienkach globálneho otepľovania, kedy sú časté mierne zimy (v decembri a januári teploty nie sú pod 0 °C) môže byť tento škodca aktívny aj v týchto zimných mesiacoch, čo bolo zaznamenané aj na Slovensku. V takomto prípade treba sledovať škodcu aj v tomto období, najlepšie pomocou žltých vodných misiek s lákadlom a v prípade silného výskytu aj zasahovať.

Ochrana 

Z preventívnych agrotechnických opatrení možno poškodenia znížiť skorou sadbou na jeseň, pretože väčšie rastliny sú odolnejšie. Podobne neskorá sejba na jar môže výrazne znížiť napadnutie rastlín. Odporúča sa cesnak pestovať čo najďalej od vlaňajších plôch. Odrody jarného cesnaku, vysádzané na jar, nie sú napadané týmto škodcom. Z nechemických spôsobov ochrany je významné zakrytie rastlín sieťami alebo netkanou textíliou počas náletu múch. Toto opatrenie sa musí vykonať skoro na jar pri prvom oteplení a porast nechať zakrytý až do konca apríla.

          Chemická ochrana je opodstatnená, ak sa v poraste vyskytuje 10 % a viac napadnutých rastlín. Aplikácia insekticídov sa vykonáva na jar v čase náletu múch, kým samičky ešte nenakládli vajíčka. Obdobie letu múch sa môže zistiť pomocou návnad, ktoré sa pripravujú z extraktu cesnaku, cukru a octu. Žlté vodné misky (Mörickeho misky) naplnené týmto lákadlom sa umiestňujú do porastov cibule už vo februári. V regiónoch, kde sa tento škodca vyskytuje často,  treba aplikáciu vykonať hneď, ako sa zistí výskyt múch. Vzhľadom na to, že nálet trvá dlhšiu dobu, po 10 dňoch treba aplikáciu zopakovať. Povolené sú niektoré prípravky zo skupiny pyretroidov. Pri postreku treba použiť viac vody. V každom prípade treba do postrekovej zmesi pridať zmáčadlo. Insekticídy sa aplikujú aj vo forme zálievky, ktorá sa vykonáva len raz, 14 dní po prvom oteplení.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Odstav teliat mliečneho dobytka od mliečnych nápojov sa robí najčastejšie vo veku dvoch mesiacov. Obvykle nejde len o zmenu krmiva, ale aj o zmenu ustajnenia a začlenenie do skupiny s neznámymi jedincami. Tieto zmeny pre teľatá predstavujú stres, ktorý negatívne ovplyvňuje nielen ich pohodu, ale aj produkciu.

Pre teľatá mliečneho dobytka je počas prvých týždňov veku prirodzeným primárnym zdrojom výživy materské mlieko (Sjaastdat et al. 2010). Vo veku 3 - 4 dní sajú mlieko priemerne sedemkrát denne (Lidfors et al., 1996). K dojčeniu dochádza častejšie cez deň než v noci a najčastejšie sa vyskytuje v skorých ranných hodinách a neskoro popoludní (Johnsen et al. 2016).
Experiment na holsteinských teľatách odchovávaných s matkou ukázal, že v 1. týždni veku vypijú 6 litrov a v 9. týždni 12 l mlieka/deň (de Passilé et al. 2008). Frekvencia dojčení sa znižuje s vekom teliat, pretože teľatá sa začínajú v 3. týždni veku pásť (Weary et Hötzel 2008; Khan et al. 2011). Na pastve s dospelými jedincami sa však pravidelne objavujú až v 4 až 6 mesiacoch veku (Khan et al. 2011). Teľatá vo veku 4 mesiace sajú mlieko priemerne štyrikrát za deň, pričom vo veku 6 mesiacov mlieko sajú už len raz za deň. S vekom sa znižuje aj dĺžka dojčení.
 Teľatá vo veku 1 mesiac mlieko sajú priemerne 3,5 min/1 dojčenie, zatiaľ čo teľatá vo veku 6 mesiacov sajú priemerne 1,6 min/1 dojčenie (Das et al. 2000). Bez zásahu človeka k odstavu teliat dochádza v 10 mesiacoch veku, pričom býčky mlieko sajú priemerne 11,3 mesiacov a jalovičky 8,8 mesiacov (Reinhardt et Reinhardt 1981).

Chovateľská prax pri odstave

V Európe sú teľatá odstavované vo veku 42 - 84 dní, s mediánom 63 dní. V 1 skupine môže byť po odstave ustajnených 2 - 30 teliat, ale najčastejšie ide o skupiny s veľkosťou 10 - 20 jedincov. Rozhodujúcim faktorom pri tvorbe skupín je podľa európskych chovateľov dostupnosť ustajňovacích kapacít. S odstavom od mlieka je zvyčajne spojená aj zmena ustajnenia. Niektorí európski chovatelia ale zvyknú teľatá ponechať v pôvodnom ustajnení 7 - 10 dní po odstave (Marcé et al. 2010).
Dĺžka doby mliečnej výživy teliat v ČR je 46 - 92 dní, s mediánom 65 dní. Odstav od mlieka českí chovatelia uskutočňujú najčastejšie na základe veku teliat (62 %). Ďalším kritériom je množstvo skonzumovaného štartéru (20 %). Na niektorých farmách dochádza k presunom aj z dôvodu nedostatku ustajňovacích kapacít (18 %), a to hlavne v obdobiach s vyšším počtom telení. Teľatá sú v českých chovoch častejšie odstavené postupne (67 %) než náhle.
Najčastejšie využívanou metódou pri postupnom odstave je zníženie denného objemu mliečneho nápoja (63 %). Vo zvyšných chovoch (37 %) sa pri postupnom odstave spolu s množstvom mliečneho nápoja znižuje aj počet denných kŕmení (Staněk et al. 2014). Na Slovensku sa odstav teliat najčastejšie uskutočňuje vo veku 56 - 60 dní (Strapák et al. 2013).

Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.

Rozšírená automatizácia, výmlat, spracovanie zrna a funkcie obsluhy zlepšujú produktivitu, efektivitu a kvalitu zberu úrody a umožňujú automatizáciu v širšom rozsahu podmienok plodín a na poli. Takto spoločnosť John Deere odprezentovala koncom februára širokú škálu inovácií a vylepšení svojich kombajnov X9 a S7 a žacích stolov pre modelový rok 2027. 
Tieto nové funkcie, ktoré využívajú najnovšie prediktívne a automatizačné technológie majú za cieľ pomôcť zákazníkom zberať úrodu za rozmanitejších a dynamickejších podmienok porastu, pričom využívajú automatizáciu na viacero typov plodín a minimalizujú úroveň zásahov potrebných zo strany obsluhy.

„Tieto inovácie umožnia našim zákazníkom dosiahnuť tri kľúčové ciele: pozberať úrodu počas krátkych časových okien zberu, pomôcť menej skúseným obsluhám dosahovať lepšie výsledky na poli a dosiahnuť efektívnu a kvalitnú úrodu,“ povedal Nathan Kramer, marketingový manažér pre stroje na zber úrody v spoločnosti John Deere.

Inovácie automatizácia zberových nastavení

Automatizácia zberových nastavení pomáha operátorom dostať sa na pole rýchlejšie automatickým nastavením medzery mláťacieho koša, otáčok ventilátora, otáčok rotora a sít, a to všetko na základe modelu kombajnu, typu plodiny a geolokácie. Po zadaní limitov pre straty, cudzie materiály a poškodenie zrna obsluhou systém automaticky upraví päť nastavení kombajnu tak, aby zostali v rámci vybraných limitov.

Automatizácia zberových nastavení je momentálne k dispozícii pre kukuricu, sóju, pšenicu, jačmeň, repku olejnú a ryžu. Pre modelový rok 2027 pridá John Deere do zoznamu plodín, v ktorých bude možnosť využiť automatizáciu zberových nastavení šošovicu, hrach, raž, tritikale, ovos a slnečnicu.

„Rozšírenie automatizácie zberových nastavení na šesť ďalších druhov plodín zdôrazňuje záväzok spoločnosti John Deere premieňať spätnú väzbu od zákazníkov na skutočné vylepšenia. Táto spolupráca pomáha zabezpečiť, aby naša technológia poskytovala konzistentný výkon počas širokej škály operácií,“ uviedol Kramer.

Inovácie prediktívnej automatizácie pracovnej rýchlosti

Systém prediktívnej automatizácie pracovnej rýchlosti, ktorý bol prvýkrát ponúkaný pre modelový rok 2025, riadi pracovnú rýchlosť kombajnu na základe meraní výšky porastu a biomasy vykonaných pred zberom zo satelitných snímok a z meraní za jazdy, o ktoré sa starajú kamery inštalované na kabíne stroja. Systém prediktívnej automatizácie pracovnej rýchlosti využíva mapy na automatické nastavenie pracovnej rýchlosti kombajnu v citlivých oblastiach, ako sú vodné toky, priekopy a terasy. Kamery inštalované na kabíne stroja zabezpečujú detekciu podmienok v reálnom čase. Sem môžeme zaradiť najmä poľahnutý porast alebo husté ohniská burín, čo umožňuje presnú reguláciu rýchlosti pohybu v týchto oblastiach pre optimálnu výkonnosť stroja.

Pre modelový rok 2027 obsahuje prediktívna automatizácia pracovnej rýchlosti funkciu detekcie zelených rastlín. Ide o novú funkciu, ktorá využíva vylepšený výpočtový výkon a vysoko kvalifikovaný algoritmus na presnú detekciu zelených rastlín v inak zrelom poraste. Detekcia zelených rastlín umožňuje prediktívnej automatizácii pracovnej rýchlosti upravovať rýchlosť kombajnu v reakcii na širšiu škálu podmienok, čím sa zlepšuje celková efektivita zberu úrody.

Stroje vybavené prediktívnou automatizáciou pracovnej rýchlosti budú tiež schopné používať obsluhou definovaný cieľ výkonnosti ako dodatočné nastavenie automatizácie. Po aktivácii prediktívna automatizácia pracovnej rýchlosti s výkonnosťou inteligentne prepojí rýchlosť pojazdu s kvalitou zrna, aby pomohla optimalizovať zberovú výkonnosť a umožnila dynamickejšie úpravy rýchlosti, aby sa straty zrna udržali v prijateľných medziach.

Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.