Vo všetkých vinohradníckych oblastiach a na všetkých pôdach sa vyskytujú okrem hospodársky významných listových chorôb aj huby, ktoré viac poškodzujú drevné časti viničového kra. Medzi ne patria najmä rody rozelínia a podpňovka.
Pri rozelínii ničivej býva sprievodným znakom žltnutie a krpatenie krov spojené s ich skorým hynutím. Bazálna časť kra v zemi postupne odumiera, pričom sa na nej objavujú biele, neskôr hnednúce a černejúce plesňové vlákna alebo až povrazce. Pletivá kôry sa rozpadávajú, odumieranie pokračuje až do dreva a viničové kry hynú. Na odumierajúcich častiach dreva možno pomerne zriedkavo nájsť konídiové štádium huby s množstvom drobných výtrusov. Plodničky sa vytvárajú až po dlhšom období (najskôr po jednom roku) v pôde na odumretých koreňoch. Škodlivý výskyt tejto huby sa prejavuje ohniskovo a býva najčastejšie v nepriaznivých podmienkach, najmä na ťažkých premokrených pôdach.
Ďalším druhom je rozelínia podzemná, ktorá sa vyskytuje aj na odumierajúcom alebo už odumretom pletive. Napáda aj iné druhy ako vinič. Typické je pre ňu to, že netvorí povrazce ako predošlý druh, ale na niektorých miestach z dreva koreňov alebo kmienikov vyrastajú sivobiele stopkaté plodničky s guľatou hlavičkou, na ktorých dozrievajú spóry huby. Túto hubu možno nájsť oveľa častejšie ako predchádzajúci druh. Je to tým, že napáda aj odumreté pletivá a osídľuje i také miesta, na ktorých vinič či iné dreviny odumierajú aj z iných príčin.
Tretím druhom je podpňovka obyčajná, ktorá napáda okrem viniča aj veľa iných drevín, lesných stromov a krov. Jej výskyt je zriedkavý, viaže sa opäť na zamokrené stanovištia s ťažkou pôdou. Infekcia začína z koreňov. Prejavuje sa hnednutím a odumieraním kôrových pletív, na ktorých sa rozrastajú sivé, neskôr černejúce silné hubové vlákna, ktoré majú schopnosť prerastať na väčšie vzdialenosti cez pôdu a napádať tak aj susedné kry alebo iné dreviny. Len čo podhubie dostatočne zosilnie, môžu sa z neho vytvárať na jeseň typické klobúky krémovohnedej farby s tmavšími šupinami. Pri viniči by však tieto prejavy boli veľkou vzácnosťou.
Ochrana proti týmto hubám je najmä preventívna. Spočíva vo voľbe vhodného stanovišťa v tom, že sa treba vyhýbať ťažkým zamokreným a často aj kyslým pôdam, ktoré podporujú výskyt väčšiny pôdnych húb. Toto by nemalo byť problémom, pretože vo väčšine vinohradníckych oblastí sú ľahšie priepustné pôdy. Taktiež treba minimalizovať mechanické poškodenia krov pri obrábaní, ktoré následne uľahčujú prienik húb do pletív viniča. Priama chemická ochrana nie je.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - OOR
