Výrobou kvalitnej siláže s vysokou nutričnou a energetickou hodnotou vytvárame predpoklady pre produkciu mlieka z objemového krmiva. Tuková zložka mlieka bola za posledných 10 rokov kľúčovou hnacou silou ceny mlieka vyplácanej farmárom. Zloženie kŕmnej dávky a činnosť bachorovej mikroflóry má významný vplyv na percento mliečneho tuku a dojivosť.
Kvalita a kvantita mastných kyselín tvoriacich sa v bachore je rozhodujúca pre obsah a kvalitu tuku v mlieku. Až 50 % mastných kyselín vznikajúcich v bachore sa krvným obehom dostáva priamo do mlieka.
Historicky sa pozornosť sústredila na škrob a degradovateľnosť škrobu, ktoré majú potenciálne negatívny vplyv na schopnosť dojníc dosiahnuť vyšší obsah tuku v mlieku. Nedávno vedci zistili, že pozorovaný negatívny vplyv krmív s vyšším obsahom škrobu nemusí súvisieť ani tak so samotným škrobom, ale so zaťažením nenasýtenými mastnými kyselinami spôsobeným škrobom, ktorý sa rozkladá v bachore. Nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú kľúčovou zložkou tuku v kukurici, pôsobia antimikrobiálne. Baktérie v bachore musia tieto mastné kyseliny saturovať - nasýtiť biohydrogenáciou, aby sa znížila ich toxicita. Ak dojnica prijme viac mastných kyselín ako baktérie dokážu zvládnuť, funkcia baktérií tráviacich vlákninu je narušená a existuje potenciálna tvorba CLA - konjugovaná kyselina linolová (druh mastnej kyseliny) v bachore, ktorá pôsobí ako silný metabolický supresor produkcie mliečneho tuku.
Pri zostavovaní kŕmnej dávky pre vysoko produkčné dojnice, berúc do úvahy iba množstvo skŕmených nenasýtených mastných kyselín, nám neumožňuje podporiť vyššiu produkciu mliečneho tuku. Kľúčovým faktorom je tiež dostupnosť nenasýtených mastných kyselín v bachore - ako rýchlo sa mastné kyseliny uvoľňujú z krmiva do prostredia bachora.
Viac sa dočítate v príspevku Doc. Márie Chrenkovej, CSc. a kol. z NPPC – VÚŽV Nitra - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 29.
