Jedným z účelov Medzinárodného roka zdravia rastlín je zvýšiť informovanosť verejnosti o nebezpečných škodcoch, ktorí by v prípade výskytu spôsobili výrazné straty, a to nielen v oblasti poľnohospodárstva či lesníctva, ale ich prítomnosť v našich podmienkach by mala vplyv aj na ekonomiku.
Jednou z najobávanejších baktérií v oblasti zdravia rastlín v súčasnosti je Xylella fastidiosa, s ktorou už bojujú aj niektoré štáty v častiach Európskej únie. Ako prví hlásili výskyt Taliani v roku 2013, neskôr sa výskyty potvrdili aj vo Francúzsku (2016), v Nemecku (2016), Španielsku (2016) a v Portugalsku (2019). Nové ohnisko výskytu v Portugalsku bolo odhalené v zoologickej záhrade, z odobratej bezpríznakovej rastliny levandule zúbkatej (Lavandula dentata). Táto gram-negatívna baktéria pochádza z Ameriky a aktuálne podľa najnovších vedeckých poznatkov sa jej počet hostiteľov udáva až vo výške 595 rastlín, ktoré patria do 275 rodov a 85 čeľadí. Napáda poľnohospodárske aj ovocné plodiny, lesné, okrasné, burinné či voľne rastúce druhy rastlín.
Baktéria sa rozširuje pomocou napadnutých rastlinných rozmnožovacích materiálov, rezanými kvetmi alebo časťami rastlín. Rozširovaniu však napomáhajú aj vektory. V podmienkach EÚ sú to najmä druhy z čeľade cikádkovité a peniarkovité. Hostiteľskú rastlinu dokážu infikovať dospelé jedince, ale aj nymfy. Vektory sa stávajú nebezpečné ihneď po nasatí baktérie z infikovanej rastliny. Na to, aby sa baktéria mohla šíriť, však potrebuje vhodné podmienky. V prípade miernej zimy bolo dokázané, že baktéria dokáže prežívať z jedného vegetačného obdobia do druhého v rastline.
Prejavy prítomnosti baktérie vždy závisia od druhu hostiteľskej rastliny a samotného kmeňa baktérie, ktorý rastlinu napadne. Za všeobecné príznaky napadnutia možno považovať spálu a vädnutie listov, následnú defoliáciu, výskyt chlorózy alebo bronzovitosti pozdĺž okraja listu. Niekedy však napadnuté rastliny nemusia javiť známky infikovania. Časté je pozorovanie príznakov len na niekoľkých konárikoch, avšak s postupom času dochádza k rozšíreniu symptómov na celú rastlinu. Pri silnom napadnutí môže dôjsť až k úhynu infikovaných rastlín.
Jedným z mnohých hostiteľov Xylella fastidiosa sú aj rastliny z rodu Vitis spp. Na tejto významnej plodine spôsobuje ochorenie známe pod názvom Pierceova choroba. Typická je listová spála, zatiaľ čo susediace pletivo zožltne alebo sčervenie. Vyschnutie sa rozširuje na celý list, ktorý sa postupne skrúti a opadne. Stopka však ostáva na výhonku. Príznaky sa objavujú v neskoršom letnom období, kedy sú rastliny vystavené vodnému stresu v dôsledku horúčav.
Pri baktériovej zakrpatenosti broskyne, ktorú spôsobuje Xylella fastidiosa, dochádza k horizontálnemu splošteniu koruny infikovaných stromov v dôsledku skrátenia internódií a nápadného horizontálneho rastu letorastov. Listy a kvety sa na napadnutých rastlinách vyvíjajú skôr v porovnaní so zdravými rastlinami. Infikované stromy majú výrazne nižšiu produkciu a menšie plody.
Na slivke je prejav baktérie podobný ako na viniči - dochádza k listovej nekróze. Poškodené pletivo je od zdravého oddelené chlorotickým pásikom. Postupne dochádza k usychaniu, odumieraniu konárov, až k úhynu celých stromov.
Rastlinolekárski inšpektori Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) v Bratislave vykonávajú intenzívne prieskumy na zistenie prítomnosti Xylella fastidiosa na našom území. Kontrolované sú záhradné centrá, obchodná sieť, škôlky, vinohrady, ovocné sady a aj verejná zeleň. Vykonáva sa monitoring 4 karanténnych druhov prenášačov baktérie pomocou žltých lepových dosiek, ktoré sú pravidelne kontrolované a diagnostikované. Na základe prieskumov možno konštatovať, že baktéria Xylella fastidiosa doposiaľ nebola na našom území identifikovaná. K podozreniam z výskytu treba však pristupovať zodpovedne a hlásiť ich telefonicky na telefónnom čísle 02/59 88 03 42, e-mailom na ochrana@uksup.sk, alebo písomne na adresu: ÚKSÚP v Bratislave, Odbor ochrany rastlín, Matúškova 21, 833 16 Bratislava. Informácie o tejto bakterióze možno nájsť na stránke www.uksup.sk.
Ing. IVANA HORVÁTHOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín