Na návštevu do Dvorov nad Žitavou sa vyberáme celkom často. Diskusia s exministrom pôdohospodárstva Stanislavom Becíkom je vždy zaujímavým pohľadom na rôzne problémy nielen v poľnohospodárstve, na vidieku, ale aj v celej spoločnosti.
Naša minulotýždňová návšteva sa niesla v inom duchu. Obvykle plný optimizmu, nadšenia a množstva nápadov, teraz S. Becík, neochvejný zástanca multifunkčného poľnohospodárstva a živočíšnej výroby ako jeho neoddeliteľnej súčasti, hovorí: „Priznám sa, že ma čaká jedno z najťažších rozhodnutí v mojom profesnom živote,“ a na vysvetlenie dodáva: „Sme producentmi mlieka v objeme 2,8 milióna litrov, ktoré dodávame do Levických mliekarní a taktiež prevádzkujeme päť mliečnych automatov. Po reštrukturalizácii chovu z holštýna na slovenský strakatý v roku 2011 sme vybudovali chov, ktorý v roku 2018 a 2019 získal ocenenie Najkrajší šľachtiteľský chov slovenského strakatého dobytka na Slovensku. Ekonomické výsledky za posledné roky však hovoria, že sa s týmto krásnym dobytkom, ktorý má nezastupiteľné miesto v poľnohospodárskej prvovýrobe, budeme musieť rozlúčiť. Výroba mlieka si žiada celoročnú robotu. Nejde len o tých ľudí, ktorí priamo pracujú pri dobytku ale živočíšnej výrobe sa prispôsobuje plán osevu, výroba krmív, stelív, vývoz maštaľného hnoja a zúrodňovanie pôdy s ním spojené. Na jednej strane to dáva ľuďom prácu, ale keď je rentabilita mínusová, v dlhodobom horizonte toto odvetvie nemôže podnik prevádzkovať. Ja pôdohospodárstvo milujem. Živočíšna výroba v ňom je pre mňa to dominantné, čo zhodnocuje medziprodukt rastlinnej výroby. Preto rozhodnutie, či chovať alebo nechovať ďalej dobytok, je pre mňa ako keby som sa rozhodoval, či mať alebo nemať rodinu.
Tak k tomu pristupujem. Už nie sme v príkazovej ekonomike, aby sme robili niečo, čo sa neoplatí. Môžem ďalej chovať nejaké malé hospodárske zvieratko pre radosť, ale ako ekonomiku ovplyvňujúce odvetvie to žiaľbohu robiť nemôžem. Treba povedať aj to, že nie je to chyba dobytka, ani ošípaných, nie je to chyba tých, ktorí pri živočíšnej výrobe zostali, ale je to chyba štátnej politiky vo vzťahu k pôdohospodárstvu. Veď predsa zahraničným investorom dávame daňové prázdniny ako bonus pre vytváranie pracovných miest. Vozíme ľudí 50-60 km za prácou a ešte sa chválime, že im prispievame na dopravu. Ale čo strácame v rozvoji vidieka, udržaní jeho osídlenia, v domácej produkcii, v krajinotvorbe, to sú nevyčísliteľné hodnoty, ktoré vedia pochopiť len skutoční národohospodári. Žiaľ, aj tí ako keby v tejto krajine boli vymreli, pretože ich nahradili politickí demagógovia.“
Z okna vládnej limuzíny je svet úplne iný
Ako bývalý minister pôdohospodárstva, S. Becík veľmi dobre vie, ako to v politike, aj na najvyšších miestach štátnej správy chodí: „Spoza okna vládneho BMW je svet úplne iný – krásny, ružový. Ale aká je realita? Dovážame bravčové, hovädzie mäso, hydinu, ovocie, zeleninu. Plné ústa máme zvyšovania podielu slovenských potravín na našich pultoch. Pritom prešli ďalšie štyri roky a zase oscilujeme niekde na hranici 40% slovenských potravín a pasívna obchodná bilancia už narástla k 31.10. 2019 na 1,5 miliardy eur. Za posledné štyri roky klesli stavy pracovníkov v pôdohospodárstve z 54 000 na 48 000, čo zase bude mať negatívny dopad na rozvoj vidieka, krajinotvorbu, udržanie rozvoja bytovej infraštruktúry a využívanie štátnych investícií na vidieku.
Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní Roľníckych novín
