Ošípané sú úžitkové zvieratá a preto každý chovateľ od nich očakáva požadovaný úžitok, či je to farmár, drobný chovateľ alebo samozásobiteľ. Ak si prehodnotí, že súčasný stav to neumožňuje, tak sa chová ako rozumný podnikateľ, a od toho zámeru ustupuje, lebo si spôsobuje stratu. To je súčasná realita.
Pred nami je ťažká úloha, aby sme chovateľov presvedčili a začali sa venovať chovu, inak všetky výzvy budú iba nenaplnené želania a stavy ošípaných budú stagnovať a v horšom prípade ešte naďalej klesať. Nepriaznivý vývoj začal už pred 25 rokmi, keď sme mali 2 520 500 ks ošípaných, teraz máme 629 500 ks. Stavy prasníc boli na úrovni 180 000 ks, teraz máme 40 200 ks a v súčasnosti ročne klesajú o 900 ks. Nie je problém, že by sme nevedeli dosahovať žiaducu úžitkovosť, pretože v šľachtiteľských chovoch dosahujeme odstav na prasnicu na úrovni 23 ks a počet vrhov na prasnicu 2,17, čo je vysoká úroveň. Zaostávame v intenzite výroby v priemerných denných prírastkoch, a práve tam sa tvorí podstatná časť efektívnosti výroby.
Celý článok si môžete prečítať v Týždenníku ROĽNÍCKE NOVINY č. 30.
