Kukuričná siláž je pre chov hovädzieho dobytka najvýznamnejším objemovým krmivom glycidového charakteru. Trvalé miesto vo výžive dojníc má najmä v chovoch, ktoré zvieratá celoročne kŕmia konzervovanými krmivami.
Často tvorí až 50-percentný podiel sušiny v kŕmnych dávkach a aj preto sa považuje za stabilizujúci prvok výživy. Nositeľom energie v kukuričných silážach sú glycidy pochádzajúce z cukrov, škrobu a vlákniny. Pre výživu dobytka je dôležité, aby energia obsiahnutá vo vyrobenom krmive bola zvieratám prístupná čo s najvyššou stráviteľnosťou.
Vzhľadom na to, že obsah živín sa počas vegetačného obdobia v rastlinách mení, dá sa to dosiahnuť len vtedy, ak je krmivo zberané v správnom vegetačnom štádiu. Výnimočnosť kukurice spočíva v tom, že na jednej rastline sa nachádzajú dva odlišné druhy krmiva, ktoré majú rozdielny obsah živín. Koncentrácia živín v celej rastline závisí od podielu kukuričného šúľka a zvyšku rastliny (okrem vegetačného štádia). V tabuľke 1 uvádzame, aké veľké rozdiely jednotlivých vybraných živín a energie môžeme v rastlinách kukurice nájsť.
Pri správnom určovaní termínu zberu kukuríc na siláž je potrebné mať na zreteli dva fakty. Prvým je energetický potenciál škrobu obsiahnutého v kukuričných zrnách. V súvislosti s tým je dôležité dosiahnuť, aby sa zberali kukurice s maximálnym obsahom fyziologicky zrelého škrobu.
Prieskumy ukazujú, že maximum škrobu je v kukurici vtedy, keď má zrno obsah sušiny 58 %. Po dosiahnutí tejto fázy je už potenciál kukurice vyčerpaný. Z toho dôvodu sa odporúča orientovať zber kukurice tak, aby sa obsah sušiny v zrnách v čase silážovania pohyboval v rozpätí od 55 do 60 %.
Celý článok Ing. ĽUBICE RAJČÁKOVEJ, PhD. z NPPC - VÚŽV je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 29.
