Na ovocných aj okrasných drevinách žijú húsenice mnohých druhov motýľov. Pri silnejších výskytoch môžu spôsobovať citeľné zníženie množstva listovej plochy, prípadne pri premnožení až holožery.
Jedným z nich je spriadač americký. Vyskytuje sa najmä v najteplejších oblastiach Slovenska. Z ovocných drevín napáda hlavne jablone, čerešne, orechy, morušu, bazu čiernu a celý rad ďalších i divorastúcich druhov. Z parkových drevín je pre spriadača hlavným hostiteľom javorovec jaseňolistý, na ktorom možno často pozorovať veľké množstvo húseníc.
Spriadač americký patrí u nás medzi nepôvodné druhy škodcov, ktorý bol do Európy zavlečený po druhej svetovej vojne. Jeho húsenice sú chlpaté, žltozelené, na chrbte majú tmavší pásik. Žijú vo veľkých skupinách a obžrané časti stromov obaľujú pomerne nápadnou pavučinou a tvoria tzv. pavučinové hniezda. Prezimujú v štádiu kukly v rozličných úkrytoch na stromoch, plotoch či múrikoch. Na jar sa liahnu motýle. Samičky kladú početné skupiny po niekoľkých stovkách zelenkastých vajíčok na rub listov. Húseničky sa liahnu približne v polovici júna. Skeletujú listy dosť typickým spôsobom, pričom vytvárajú už spomínané veľké pavučinové hniezda. V júli sa zakukľujú. Kukla býva tmavohnedá až čierna, uložená v pavučinovom kokóniku. Z kukiel sa v priebehu augusta liahnu motýle druhej generácie, ktoré kladú vajíčka a z nich sa liahne ďalšia generácia húseníc, ktorá býva často oveľa početnejšia ako prvá. Húsenice možno nájsť na stromoch aj v októbri. Prezimujú kukly tejto druhej generácie.
Okrem spriadača sa niekedy vyskytujú aj húsenice mníšky zlatoritky. Dospelé môžu byť až 40 mm dlhé, sú chlpaté a pestro sfarbené. Nežijú v spoločných hniezdach, ale sa rozliezajú jednotlivo po korune stromu. Prezimujú vo forme spoločných zámotkov, ktoré si vytvárajú na koncoch letorastov. Počas roka má mníška tiež 2 generácie.
Účinným spôsobom ochrany je mechanická likvidácia pavučinových hniezd spriadača s húsenicami alebo zámotkov mníšok. Čiastočne účinný je aj predjarný postrek. Pri chemickej ochrane počas vegetácie je potrebné zasiahnuť čo najmladšie húsenice. Na chemickú ochranu sú povolené viaceré prípravky, ktoré sa používajú či už cielene proti uvedeným škodcom alebo proti všetkým druhom húseníc, teda žravým škodcom. Pre konkrétny čas ošetrovania a výber prípravkov treba sledovať aktuálnu signalizáciu. Chemická ochrana je potrebná najmä pri premnožení, zvlášť vtedy, ak sa opakuje viac rokov po sebe. Premnoženie býva takmer pravidelné na tých istých miestach, ktoré sa neošetrujú (napr. stromoradia pri cestách) alebo v niektorých parkoch. V pravidelne ošetrovaných sadoch spriadač ani mníšky nespôsobujú významnejšie problémy.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - OOR
