Na viniči hroznorodom sa pestovatelia môžu stretnúť aj s hubovým ochorením, ktoré sa nazýva červená spála viniča. Ochorenie je rozšírené takmer vo všetkých európskych krajinách, vyznačujúcich sa vhodnými podmienkami pre produkciu hrozna.
Pôvodcom nákazy je huba Pseudopezicula tracheiphila, ktorá dokáže prezimovať v napadnutých, opadaných listoch, kde vytvára apotéciá počas zimného obdobia alebo na jar v čase pučania viniča. Pomerne zriedkavo môže patogén infikovať aj súkvetie viniča hroznorodého. Hostiteľskými rastlinami červenej spály viniča sú vinič hroznorodý a ostatní zástupcovia z rodu Vitis.
Huba napáda iba listy, na ktorých sa môžu v už skorom jarnom období objavovať spočiatku žlté, rýchlo hnednúce a zväčšujúce sa škvrny. Žlté a hnedé sfarbenie môžeme pozorovať na bielych odrodách, zatiaľ čo sýtočervené škvrny sú typické pre modré odrody. Škvrny, ktoré sa pomerne rýchlo zväčšujú, dokážu zachvátiť väčšiu časť listu, zatiaľ čo okraje škvŕn prebiehajú pozdĺž silnejších listových žíl. Nezvyčajné nie sú ani svetlejšie pásiky, ktoré ohraničujú odumreté listové pletivo od zdravého. Napadnuté bývajú zvyčajne listy v dolnej polovici kra viniča hroznorodého, avšak pri neskorších infekciách možno pozorovať tvorbu škvŕn aj na horných listoch. Napadnuté listy veľmi rýchlo zasychajú a opadávajú. Podľa niektorých autorov pri strate 70 % listovej plochy dochádza často k opadávaniu bobúľ, čo má následne výraznejší dopad na znížení úrody.
Zdrojom nákazy sú listy napadnuté apotéciami, na ktorých dokáže v pôde huba prežívať aj viac ako 2 roky. Z apotécií sa za priaznivých podmienok uvoľňujú askospóry, ktoré sa dostávajú na mokré listy, kde postupne vyklíčia a vyvolajú infekciu. Ak sa koncom mája a v júni objavujú časté dažde, vytvárajú sa vhodné podmienky pre šírenie askospór zo starých listov. Vhodný čas na šírenie nákazy môže nastať počas vegetačného obdobia viackrát.
Vhodnými podmienkami pre rozvoj červenej spály viniča sú suché zimy s nedostatkom snehu a studené jarné počasie až do obdobia pučania, po ktorom následne nasleduje niekoľko daždivých dní s teplotou okolo 20 °C. S tvorbou sekundárnych infekcií červenej spály viniča sa stretávame veľmi ojedinele. Môže k nej dôjsť iba za vhodných podmienok, ktoré podnecujú tvorbu apotécií v mesiacoch august a september. Z ochranných opatrení môžeme odporučiť dôslednú jesennú likvidáciu opadaných listov, čím odstránime zdroj jarnej infekcie. Nevyhnutné je tiež zvyšovanie obsahu humusu v pôde, a to najmä v ľahkých pôdach, vďaka čomu dochádza k vyššiemu zadržovaniu vlahy.
Z chemických prípravkov na ochranu rastlín možno odporučiť nasledovné:
Treba ešte dodať, že v pravidelne ošetrovaných vinohradoch sa červená spála vyskytuje len veľmi výnimočne, aj to bez hospodárskych škôd.
Ing. Ivana HORVÁTHOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
